Prečo si myslíte, že Iveta Radičová si vás vybrala za vedúceho úradu vlády?
Neviem, je to skôr otázka na pani premiérku, ja som sa to dozvedel veľmi krátko pred nástupom novej vlády. Poznáme sa dlhšie, ale možno dostala aj nejaké odporúčania. Toto mi doteraz neprezradila. Jednoducho mi zavolala a opýtala sa ma , či by som nechcel prísť na post vedúceho úradu vlády.
Možno keď tú otázku postavím v opačnom garde, prečo ste tú ponuku zobrali?
Bola to nová výzva. No a dáme sa také niečo neodmieta. Zvážil som, že by som jej mohol nejakým spôsobom mohol pomôcť vzhľadom na skúsenosti, ktoré mám v oblasti verejnej správy. Určite zavážila pri mojom rozhodovaní aj skutočnosť, že som pani premiérku, ale aj Stana Radiča poznal dlhšie predtým. Dokonca mi pri mojej päťdesiatke odovzdali diplom ŽUDr. (župný doktor), ktorý mi dodnes pripomína neúspešnú snahu obnoviť existenciu prirodzených regiónov na Slovensku ako územnosprávnych celkov.
Ak vravíte, že dáme sa neodmieta, kde je hranica, pri ktorej jej poviete nie?
Je prvou premiérkou na Slovensku. Myslím si, že má záujem mnohé veci zmeniť a keďže ju dlho poznám, no tak stojí to zato, aby som neodmietol. Jednoducho, rozhodol som sa, že pomôžem, pokiaľ budem môcť a pokiaľ moje schopnosti budú stačiť k tomu, aby som pomohol uskutočniť jej predsavzatia.
Skratka úradu vlády je ÚV. V starších to vyvoláva skôr spomienky na značku ústredný výbor. Napadlo vás niekedy, že budete šéfovať ÚV?
Určite nie. Dokonca ja tú skratku veľmi často používam. V živote som si nemyslel, že budem šéfovať úradu vlády. Posledné štyri roky som pôsobil v tvorivej oblasti, mimo štátnej správy a už vôbec nie v takomto zvláštnom konglomeráte, akým je dnešný Úrad vlády.
Ja nie som priaznivec výjazdových zasadnutí vlády. Ale na druhej strane, dnes som v pozícii vedúceho úradu vlády, ktorý takéto výjazdové zasadnutia musí zabezpečiť z titulu svojej pozície, takže to robím. Pre nás je jednoduchšie, keď sa robí zasadanie vlády v budove úradu vlády. Viktor Nižňanský
Je stav, ktorý ste našli po vašom príchode približne pred mesiacom aj podobný skratke ÚV, teda ústrednému výboru? Alebo inak, v akom stave ste našli ten úrad vlády?
Sčasti asi áno, pretože keď som odchádzal z pozície splnomocnenca, tak tu bolo menej zamestnancov. Úrad mal viac úlohy, ktoré spadali do hlavnej agendy úradu vlády. Ten má robiť servis vláde, má robiť servis predsedníčke vlády, prípadne podpredsedovi vlády. Keď som sem teraz prišiel, tak som zistil, že úrad má spolu, vrátane rozpočtových príspevkových organizácií, skoro 700 zamestnancov. Máme na úrade riadiaci orgán informatizácie spoločnosti, je tu centrálna kontraktačná jednotka, čo sem prišla z ministerstva výstavby. Máme tu sekciu ľudských práv a menšín, nórske finančné mechanizmy, švajčiarske finančné mechanizmy, kanceláriu bezpečnostnej rady štátu, Výbor ministrov pre drogové záležitosti. V podstate neuveriteľný konglomerát agend, ktoré sú často duplicitné s inými ministerstvami. Boli presúvané na centrálnu úroveň, takže je možné, že to môže pripomínať bývalý ústredný výbor.
Čo s tým? Budete to vracať odkiaľ to prišlo? Alebo v rámci šetrenia budete musieť ľuďom oznámiť, že tu skončili a sú bez práce?
Bude to mať niekoľko etáp. Budú sa delimitovať niektoré právomoci späť na ministerstvá. Niečo už bolo rozhodnuté v rámci koaličných rozhovorov, keď celá, centrálna koordinačná jednotka, teda to čo prišlo z ministerstva výstavby sem, pôjde na ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. Časť kompetencií, ktoré má sekcia vedomostnej spoločnosti a európskych záležitostí prejde na ministerstvo zahraničných vecí a možno na ministerstvo financií, najmä otázka vedomostnej spoločnosti. Snažíme sa niektoré agendy logickejšie usporiadať, pretože keď prešli z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, boli niektoré odbory prehodené do inej sekcie. Teraz sa to snažíme zrovnať a to zrovnané posunúť na iné ministerstvo, Jánovi Figeľovi. Tým pádom sa nám otvára možnosť zrušiť minimálne dve sekcie. V tých ostatných budeme hľadať racionalizačné opatrenia, čiže proklamované znižovanie o 10% osobných výdavkov atď., atď. Pripravujeme aj novú organizačnú štruktúru. Už sme spravili dva dodatky k organizačnému poriadku, jeden od polovice augusta, druhý platí od 30. augusta a teraz ešte spravíme dva dodatky, aby sme k 1. januáru skončili s celou reorganizáciou úradu tak, aby sme už budúci rok nabehli na normálnu systematickú prácu.
Aký by mal byť počet zamestnancov na úrade vlády?
Tak to je ťažko odpovedať hneď, ale určite v prvej fáze, k 30. augustu to je zatiaľ mínus 30 zamestnancov a do konca roka delimitáciami to bude približne o 80-100 zamestnancov menej. Tí budú v rámci reorganizácie buď presunutí na iné ústredné orgány, alebo v rámci racionalizácie sa budeme snažiť dosiahnuť úspory. Chystáme aj vnútorné zmeny našich rozpočtových a príspevkových organizácií.
Expremiér Robert Fico cez víkend otváral jedno z posledných ihrísk v rámci projektu financovaného úradom vlády.
Takýchto ihrísk bolo približne 200 a stáli viac ako 8 mil. eur. Táto agenda nebola z veľkej časti dotiahnutá. Paradoxne teraz chodíme preberať základy pod ihriská a budeme musieť uzatvárať nové zmluvy, dávame pokyn na prefinancovávanie týchto ihrísk Dexii banke. Tento projekt bude dobiehať určite minimálne do konca roka. Denne podpisujem desiatky zmlúv aj v iných oblastiach, ktoré sa museli znova prerábať, pretože na zmluvách boli iné mená, ako dnes. Bolo veľmi zlé, že sa v júni nedotiahli ešte pred nástupom vlády mnohé veci, čo sa mohli dotiahnuť.
Bude sa v takýchto projektoch pokračovať, alebo to nemá význam? Alebo úrad vlády nemá hrať takú úlohu, aby rozbiehal takéto projekty?
Ja si myslím, že to nie je úlohou úradu vlády. Chceme sa vážne pozrieť na projekt informatizácie spoločnosti, pretože ten veľmi zaostáva, bol veľmi zanedbaný a zároveň chceme riešiť problémy s povodňami. Ale nielen naprávanie dopadov povodní, ale hlavne pripravovanie nových vecí, finančných mechanizmov na preventívne opatrenia. Aby povodne nemali každý rok dôsledky v takomto rozsahu. Čiže úrad vlády a premiérka budú mať určite iné priority ako boli tie predchádzajúce.
Chceme sa vážne pozrieť na projekt informatizácie spoločnosti, pretože ten veľmi zaostáva, bol veľmi zanedbaný.Viktor Nižňanský
Po nástupe ste kritizovali, že rezerva vlády a premiéra zostali skoro prázdne. Stihli ste už nastaviť nové kritériá, ako môžu byť použité tieto fondy, ktoré má k dispozícii vláda a premiér?
V tomto okamihu musíme dokončiť to, čo je narozpočtované tento rok. V rámci rezervy premiéra ostali ešte peniaze na riešenie povodní. Pokračujeme v časti v projekte, ktorý nastolila predchádzajúca vláda pri odškodňovaní fyzických osôb, i keď dostávam veľa správ z území, že to nebolo veľmi šťastné riešenie. Čiastka pre občanov nebola veľmi vysoká a na druhej strane, spôsobilo to mnohé problémy aj v samotných obciach medzi občanmi. Začínajú sa objavovať rôzne sťažnosti, ktoré budeme musieť riešiť. Je s tým pomerne veľa práce. Ešte pôjde jedno kolo takéhoto odškodnenia, potom sa to celé zosumarizuje a bude znova posudzovať. Čiže tento model nepovažujem do budúcna za veľmi rozumný. Iný príklad. Splnomocnenec Galis stihol vyčerpať 99,2% všetkých peňazí na tento rok, čiže ostalo nám cca 60 tisíc eur, o ktorých môžeme rozhodnúť, ako ich využiť v druhom polroku. Takisto komisie, ktoré rozhodovali o projektoch, zasadali poväčšine narýchlo, niektoré ešte pred voľbami prerozdelili nad 90% ročných zdrojov, napríklad Výbor ministrov pre drogové záležitosti, nad 60% peniaze v oblasti rómskych komunít. A takisto na projekty pre ľudské práva, národnostné menšiny bolo vyčerpaných viac ako 60%. Teraz to všetko bilancujeme a niektoré veci sme prehodnotili. Napríklad z nedoriešených projektov, ktoré neboli buď nerealizované, alebo zazmluvnené, sa budeme snažiť možno okolo 750 tisíc eur využiť v prospech riešenia následkov povodní a nedáme ich na projekty, ktoré si myslíme, že neboli zmysluplné. Pripravujeme tiež nový zákon o dotáciách poskytovaných Úradom vlády.
Dzurinda bol kritizovaný, keď bol premiér, že rezervu využíval na financovanie kostolov, pomáhal mnohým farnostiam, Fico zase ihriská. Viete povedať, že v čom teda bude pomáhať Iveta Radičová?
Ako ju poznám, tak sa bude skôr uberať smerom k sociálnej oblasti, možno k matkám, k deťom, atď. V týchto veciach sa bude snažiť pomôcť riešiť zlé podmienky pre tieto skupiny obyvateľstva , ktoré sú znásobené aj kvôli dopadom hospodárskej krízy. Takže nepredpokladám, že to budú ihriská.
Na úrade vlády pôsobili také mená ako Anna Nagyová, Tibor Tóth, Štefan Hudec, Igor Federič. Čo meno, to pojem. Nie však veľmi v pozitívnom zmysle slova. Ako chcete, aby si na vás pamätali novinári, ľudia a ako chcete predísť tomu, aby ste o 4 roky neboli v tom istom rade?
Ja som sem neprišiel s nejakými ambíciami, aké mali možno niektorí z menovaných ľudí. My tu chceme vybudovať funkčný úrad, ktorý má plniť svoje úlohy. Chceme pomôcť k naplneniu programového vyhlásenia vlády. To je napríklad spomínaná informatizácia spoločnosti. Nevnímam úrad vlády ako mocenský orgán. Ja ho vnímam ako servisný orgán, ktorý má niektoré úlohy, o ktorých som presvedčený, že v budúcnosti by ani nemusel mať, ale treba ich zvládnuť. Nastavujeme nové obdobie čerpania finančných prostriedkov z európskeho hospodárskeho priestoru a nórskych finančných mechanizmov. Musíme urýchliť čerpanie prostriedkov zo švajčiarskeho mechanizmu. Čiže máme mnoho iných vecných úloh, ktoré je treba vyriešiť v prospech naplnenia predstáv vlády a jej premiérky. Je to možno úplne iná pozícia.
Nevnímam úrad vlády ako mocenský orgán. Ja ho vnímam ako servisný orgán, ktorý má niektoré úlohy, o ktorých som presvedčený, že v budúcnosti by ani nemusel mať, ale treba ich zvládnuť.Viktor Nižňanský
Vláda mala prvýkrát v piatok výjazdové rokovanie na východe Slovenska. Prečo ide na východ?
Všetko to súvisí s agendou povodní. Bolo treba ísť do postihnutého územia znova. Materiály, ktoré sa týkali zasadnutia vlády, boli viac menej orientované na túto oblasť. Keďže východné Slovensko bolo najviac postihnuté, tak bolo zasadnutie tam. Nešli sme do žiadneho menšieho mestečka, žiadnej obce, nešli sme tam so žiadnym darom. Jednoducho, ministri mali mať program v území a stretli sa na zasadnutí vlády v Košiciach.
Nebolo lepšie rýchlejšie reflektovať na posledné povodne zo stredného Slovenska a rokovať tam? Prievidza, Nováky, Handlová, Žiar nad Hronom.
Situácia na východnom Slovensku je veľmi zlá, takže v podstate to je len otázka výberu.
Vy ste v r. 2007 o výjazdových rokovaniach napísali veľmi pekný článok. Podľa vás vláda do regiónov chodila s cieľom zachrániť daný región. Vaša otázka znela, pred čím a najmä pred kým. Platí to aj o tomto rokovaní?
Nie, my sme tam nešli zachrániť región. Môže sa stať, že aj táto vláda občas zasadne výjazdovo. Ale je to, myslím si, inak chápané, pretože ideme za vecnými problémami, ktoré sa tam tak či tak musia riešiť. Ministri by tam tak či tak museli ísť.
A za Ficovej vlády?
Boli vyberané zaostávajúce regióny. My sme neboli v nejakom zaostávajúcom regióne. Do Košíc sme išli riešiť najzávažnejšie problémy spojené s povodňami na prakticky celom východnom Slovensku.
Vy ste tiež písali, že centrálna vláda trpí predstavou, podľa ktorej musí uspokojovať vybraných primátorov, starostov, predsedov, podnikateľov. „Asi jej to robí dobre, veď môže rozdávať naše spoločné zdroje. Vie, že tým získa voličov, stranícke centrály veria, že si udržia vplyv nad regionálnymi politikmi a nedá sa vylúčiť ani to, že niektorí to myslia úprimne a ľudsky,“ napísali ste pred tromi rokmi.
Ja nie som priaznivec výjazdových zasadnutí vlády. Ale na druhej strane, dnes som v pozícii vedúceho úradu vlády, ktorý takéto výjazdové zasadnutia musí zabezpečiť z titulu svojej pozície, takže to robím. Vždy je otázka, prečo zrovna tam a prečo nie inam a toto bude permanentná diskusia. Pre nás je jednoduchšie, keď sa robí zasadanie vlády v budove úradu vlády. Ale nedá sa vylúčiť, že sa výjazdy niekoľkokrát zopakujú aj v tomto volebnom období.
Ale malo by to byť redšie, ako za predchádzajúcej vlády?
Asi to bude redšie a bude to musieť mať viac dôvodov ako jeden.
Zhováral sa Radovan Pavlík
