BRATISLAVA 30. apríla (WEBNOVINY) – Niektorým neverejným, teda súkromným poskytovateľom sociálnych služieb hrozí zánik. Po tom, čo v parlamente neprešla novela zákona o sociálnych službách, primátori a starostovia im nemusia prideliť financie. „Tí neverejní poskytovatelia, ktorí nebudú financovaní, tak je vysoký predpoklad, že neprežijú tento rozpočtový rok,“ konštatovala na dnešnej tlačovej konferencii predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb SR Milada Dobrotková. Pre rok 2010 investovala vláda do sociálnej sféry jednorazovo takmer 17 miliónov eur, pričom približne 9,6 milióna eur bolo určených pre neziskové organizácie zriadené po roku 2002 samosprávou a 7,1 milióna eur pre neverejné súkromné subjekty. Asociácia upozorňuje, že vláda následne uznesením stiahla z textu formuláciu „určené pre neverejných poskytovateľov“. To znamená, že „VÚC stále dostanú 7,1 milióna eur podľa rozpisu, ale už nebudú viazaní venovať túto sumu neverejným poskytovateľom,“ vyhlásila Dobrotková.
Približne 90 percent lôžok je vo verejných sociálnych domovoch, zvyšných desať percent je v súkromných. Mesačné náklady na jedného klienta v súkromnom a štátnom zariadení sú podľa Asociácie rovnaké, zhruba tisíc eur. Zatiaľ čo v súkromnom domove musí klient zaplatiť 700 eur z uvedenej sumy, v štátnom je to 300 eur. Neverejní poskytovatelia hovoria o diskriminácii. „My to vnímame ako niečí cieľ,“ tvrdí Dobrotková. Aj keď klienti domovov sociálnych služieb a domovov dôchodcov celý život platili dane a odvody, od 1. januára 2009 si nemôžu vyberať, kam ich umiestnia. Výnimkou sú samoplatcovia. Asociácia sa pýta, prečo samospráva neumiestňuje žiadateľov k neverejným poskytovateľom, keď eviduje tisíce žiadateľov o sociálne služby a štátne domovy sú preplnené. „Prečo je pre ňu efektívnejšie snažiť sa o výstavbu vlastných zariadení a nie objednávať si tieto služby u neverejných, keď náklady na pobyt sú rovnaké u oboch,“ pýta sa Dobrotková.
Anna Ghannamová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb SR tvrdí, že súkromné domovy už začínajú pociťovať problémy, aj keď ešte nezatvárajú brány. Niektoré z nich museli z finančných dôvodov prepúšťať zamestnancov. „Takto sa to začína, ale o pol roka už poskytovateľ nemusí mať na zaplatenie elektriny a plynu, potom sa stane, že nebude mať na zaplatenie sociálnych dávok pre svojich zamestnancov a v tom momente skončil, pretože nespĺňa podmienku na dotáciu pre budúci rok,“ upozornila Ghannamová. Dodala, že ako nezisková organizácia si súkromný domov nemôže stanoviť ziskový rozpočet, preto je preň výpadok dotácie z VÚC likvidačný. Prevádzkové náklady domova sú fixné a počet klientov ich ovplyvňuje len minimálne. „Pokojne sa môže stať, že VÚC použije vyčlenené peniaze na sociálnu službu pre stavbu svojho nového zariadenia, aj za cenu toho, že má tri neverejné zariadenia, ktoré majú zaplnenú len polovicu kapacity,“ povedala Ghannamová.
Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb SR je presvedčená, že situáciu súkromníkov by vyriešila novela. Na stretnutí s neverejnými poskytovateľmi a zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska i Únie miest Slovenska sa zhodli na potrebe prioritne zakotviť do zákona osem bodov. Novelizácia by mala zrovnoprávniť klientov verejných a neverejných zariadení a umožniť im vybrať si poskytovateľa sociálnych služieb. Po novom by už nebolo možné vyžadovať posudok o solventnosti od samoplatcov a úprava zákona by garantovala príspevok pre klienta počas celej doby odkázanosti. Asociácia a zástupcovia organizácií tiež žiadajú, aby zdravotné poisťovne hradili výkony pre klientov poskytovateľov sociálnych služieb. Novela by mala zaviesť i možnosť viaczdrojového financovania sociálnych služieb. Verejní poskytovatelia by museli preukázať a zverejniť metodiku výpočtu priemerných oprávnených nákladov. Novela by tiež mala prinútiť samosprávy garantovať minimálne dvanástinu ročného príspevku na obdobie do uzavretia novej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku.
Nariadenie vlády, podľa ktorého starostovia a primátori nemusia prideliť súkromným poskytovateľom peniaze, motivovalo Asociáciu predĺžiť do konca mája petíciu za zrovnoprávnenie klientov štátnych a súkromných zariadení. Doposiaľ sa pod ňu podpísalo 30 000 ľudí. Okrem podpory verejnosti sa bude organizácia uchádzať aj o podporu politických strán. Do volieb plánuje okrúhly stôl, za ktorým sa ich bude pýtať na stanoviská k požiadavkám na zmenu zákona o sociálnych službách.
Ambície slovenského združenia podporuje aj Ludo Timmermans, ktorý vedie súkromný sociálny domov v Belgicku. Vo Flámsku funguje trojzdrojové financovanie pobytu klientov v sociálnom domove. Zdravotnú starostlivosť o klienta financuje štát cez poistenie. „Sám si platí pobyt len ako keby bol v hoteli, čiže nocľah, stravu, prípadne upratovanie,“ uviedol Timmermans. Za jeden deň pobytu zaplatí v priemere 40 eur. Približne 40 eur na zdravotnú starostlivosť mu denne hradí štát cez poistenie, zvyšných približne 24 eur dostáva od iných úradov. Belgicko hradí klientom zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, či žijú v štátnom alebo súkromnom domove. Ak klient nemá peniaze, samospráva mu pomáha príspevkom. Na ten sú odkázané približne dve alebo tri percentá klientov. Belgičania zvyknú financovať svoje pobyty v domovoch sociálnych služieb sami, pretože zvyčajne predajú nehnuteľnosti, v ktorých doposiaľ bývali.
SITA
