VANCOUVER 20. marca (WEBNOVINY) – Neviem, či kanadským deťom v materských, základných a stredných školách púšťajú každý pondelok hymnu a či im v triedach visí jej text a preambula ústavy, ale z toho, čo som mal možnosť doteraz vidieť, je jasné, že Kanaďania svoje štátne symboly a predpokladám, že aj krajinu ako takú milujú. Nie je tu ničím výnimočným vidieť v záhradke rodinného domu stožiar, na ktorom veje červeno-biela zástava s javorovým listom uprostred. A že nejde len o gesto v súvislosti s tým, že do tohto regiónu príde v čase olympiády a paralympiády celý svet, evidentne svedčí to, že farby na nejednej sú už vyťahané vetrom, dažďom i slnkom.
Do areálu v Creekside, kde sa konajú všetky súťaže v alpských lyžiarskych disciplínach, prúdia denne tisíchlavé davy ľudí vo veku od školopovinného až po už dávno dôchodcovský. Domáci Kanaďania sú jasní. Azda každý má v rukách svoju vlajku, na sebe vetrovku, čiapku či aspoň rukavice alebo šál v červeno-bielej kombinácii. Pripomína to skutočne javorový les na jeseň. Červená farba žiari v silnom kontraste k okoliu. Z tribún aj niekoľkokrát denne zaznie mnohohlasný chorál hymny O Canada! Spontánne. Len tak, pre radosť. Pre potešenie. Pre vyjadrenie pocitov šťastia. A určite aj – lásky ku krajine. Obávam sa, že ani tento druh lásky sa nedá nanútiť. Tá buď v človeku je, alebo nie je.
Bájka: Slnko a Vietor sa hádali, kto je silnejší. „Vidíš tamto toho človeka? Kto ho vyzlečie z toho jeho kabáta ten je silnejší,“ navrhol Vietor a hneď sa pustil do roboty. Lenže čím viac fúkal, tým silnejšie si muž kabát pridržiaval, nakoniec si ho poriadne pozapínal a stiahol opaskom. Potom dostalo priestor Slnko. Len čo spustilo na muža svoje teplé pohladenia, ten si kabát rozopol a nakoniec si ho vyzliekol sám.
Neviem, či kanadským deťom v materských, základných a stredných školách púšťajú každý pondelok hymnu a či im v triedach visí jej text a preambula ústavy. Zrejme však vzťah k týmto symbolom pestujú u detí skôr na princípe Slnka a nie Vetra z predchádzajúcej bájky.
