Pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc kvôli strachu z COVID 19 a preťaženosti pneumologických ambulancií postcovidovými pacientmi, nechodia na pravidelné prehliadky.
Nových pacientov s týmto závažným ochorením nediagnostikujeme v počte adekvátnom dlhodobému vývoju.
Hoci na Slovensku je touto diagnózou postihnutých viac ako 1% obyvateľstva, COVID 19 ich zatienil rovnako, ako ľudí s inými vážnymi diagnózami. Včasná diagnostika a dlhodobá liečba, sú pritom kľúčom k predĺženiu života.
Pneumológovia svojich pacientov nevideli mesiace, nových je minimum
Varovanie, aby sme CHOCHP nepodceňovali, smerujú lekári k existujúcim aj novým pacientom, pre ktorých je kľúčové, aby sa o svojej chorobe dozvedeli čo najskôr a začali s liečbou. Ľudia sa boja ísť k lekárovi, aby sa nenakazili COVID 19 a pri každom podozrivom symptóme bežia na antigénový alebo PCR test. Ak je negatívny vydýchnu si a ďalej svoje príznaky neskúmajú. Nedajme sa však pomýliť, COVID 19 zatienil ostatné zákerné pľúcne choroby, ale tie nás môžu prekvapiť neskôr a to v zbytočne pokročilom štádiu.
„Žijeme v období, kedy sa všetci sústredíme na pacientov s COVID 19, pretože sú bezprostredne ohrození. CHOCHP však tiež patrí medzi akútne ochorenia. Je to nevyliečiteľné, progredujúce ochorenie, ktoré sa snažíme zachytiť čo najskôr. Na jeho diagnostiku máme veľmi dobré a rýchle spôsoby. Pacienti k nám však teraz, počas pandémie nechodia, pretože majú strach. Dôsledok toho je taký, že pacienti neužívajú svoju liečbu, hoci táto ich vie zastabilizovať a udržať kvalitu ich života na nejaký čas na rovnakej úrovni. Ak to bude takto pokračovať, môže sa stať, že po Covidovom období už budú pacienti v podstatne horšom štádiu, ako je štádium 3 alebo 4. A z toho máme obavy.“ hovorí MUDr. Marta Hájková CSc., pneumologička v bratislavskej ružinovskej nemocnici, kde má ambulanciu, a zároveň pracuje aj na lôžkovom oddelení. V tejto dobe zároveň vykonáva pľúcne konzíliá na reprofilizovaných oddeleniach pre covidových pacientov.
Naozaj ubúdajú pacienti s CHOCHP?
Podľa čísiel by sa mohlo zdať, že pacientov s CHOCHP na Slovensku ubúda, ale zdanie v tomto prípade klame. Celosvetovo má toto ochorenie každoročne stúpajúcu tendenciu. Deje sa tak priamoúmerne enviromentálnej záťaži, ktorú musia naše pľúca zvládať, príčinou vzniku tohto ochorenia, je aj fajčenie a iné situácie, kedy sú jednotlivci vystavení extrémnej záťaži pre dýchací systém (ťažký priemysel, chemický priemysel). V skutočnosti pacienti nemiznú, ani ich neubúda, len sa od začiatku pandémie skrývajú za COVID 19. Ten je zákerný nielen v tom, že je nákazlivý a môže mať rýchly a ťažký priebeh, ale aj v tom, že znížil našu ostražitosť voči iným pľúcnym ochoreniam.
Pneumológovia varujú
Pľúcni lekári poukazujú na to, že pomer pacientov s CHOCHP je v ich ambulanciách neadekvátny stúpajúcemu trendu. Pritom v neliečených prípadoch môže mať vývoj tohto ochorenia rýchly spád a to v priebehu iba niekoľkých mesiacov. Klinický vývoj CHOCHP často prebieha skryto a u mnohých pacientov sa choroba rozpozná až v pokročilom štádiu. Je treťou najčastejšou príčinou úmrtí na celom svete. Charakterizuje ju obmedzené prúdenie vzduchu dýchacími cestami, ktoré aj v prípade liečby nie je úplne reverzibilné. Keď sa včas podchytí, je toto ochorenie liečiteľné, preventabilné a progreduje pomaly. Diagnostika ochorenia pomocou spirometrie je nebolestivá. „Pre nás pneumológov je veľmi zlé, keď príde pacient v neskorom štádiu ochorenia, keď sa jeho život viac menej dostal už iba na pobyt medzi štyrmi stenami. Pritom vieme pomerne jednoducho a rýchlo CHOCHP diagnostikovať, máme k dispozícii rôzne ambulantné vyšetrenia funkčných parametrov a hlavne liečbu. Keď k nám však príde pacient napríklad v štvrtom štádiu, kedy už potrebuje najviac vyakcelerovanú liečbu a k tomu aj dýchať kyslík, to už je veľmi zlé štádium.“ dodáva M. Hájková.
V takomto prípade sa už podľa jej slov rýchlosť komplikácií nabaľuje a tie v konečnom dôsledku vedú k úmrtiu pacienta. „K respiračnému aj kardiálnemu zlyhaniu (dochádza k preťaženiu srdca), dochádza v priebehu niekoľkých týždňov.“
Ako sa stanovuje diagnóza CHOCHP?
Kľúčová pre diagnostiku CHOCHP je spirometria, ktorá overí, či sú skutočne zúžené priedušky. Každá choroba má svoju dynamiku, takže ďalšie testy potvrdia alebo vylúčia CHOCHP. Spirometria sa opakuje približne mesiac po nasadení liečby pre potvrdenie diagnózy.
Najdôležitejšou formou liečiv pri CHOCHP sú inhalačné bronchodilaktanciá – lieky, ktoré rozširujú priedušky a podávajú sa inhalátorom, aby pôsobili len na mieste, kde majú pôsobiť.
Sústrediť sa iba na COVID je nebezpečné
Pandémia trvá už skoro 2 roky a to je rovnaký čas, aký mnohí pacienti odkladajú návštevu u špecialistov, a to nielen pneumológov. Hrozí však, že ak teraz prečkajú a prežijú obdobie COVID, rozvinú sa ich nediagnostikované a neliečené ochorenia do štádií, ktoré môžu byť fatálne a hlavne, ktorým by lekári mohli včasným zásahom predísť. „My pneumológovia si uvedomujeme, že riešime primárne pacientov s COVID 19 a že to takto nemôže ísť ďalej. Oveľa viac sa musíme venovať tzv. „bielym“ pacientom, nakoľko už druhá vlna nám ukázala, že pacienti k nám potom chodia vo veľmi ťažkých stavoch, nemajú svoje lieky a prídu až v situácii, keď im už musíme rovno predpísať kyslík.“
Špecifikácia symptómov CHOCHP a ich odlíšenie od príznakov Covidu 19
Kvôli aktuálnej situácii a strachu z COVID 19 ide diagnostika CHOCHP do úzadia. Pacienti sa po negatívnom výsledku testov ďalej svojim symptómom nevenujú, podľa lekárov si dokonca na počiatočné komplikácie spojené s CHOCHP často zvyknú a pripisujú ich napr. fajčeniu alebo starnutiu. Keďže skorá diagnostika a liečba CHOCHP je zásadná pre spomalenie ochorenia, treba poznať jej základné príznaky.
Ako rozpoznať príznaky CHOCHP od symptómov Covidu 19?
CHOCHP spôsobuje až v 80% fajčenie, vyvíja sa pomaly, počas mnohých rokov, môže byť prítomná dýchavičnosť, chronický kašeľ, plytké dýchanie, hlieny, sipot či pískanie na hrudníku. Môže sa objaviť stále intenzívnejšia únava, alebo napríklad aj modranie koncových častí tela. Stav pacienta a symptómy sa neustále zhoršujú, pribúdajú nové diagnózy.
Oproti tomu má Covid 19 vírusový pôvod, rýchly priebeh, charakterizujú ho náhle vysoké horúčky, strata čuchu a chuti, únava, bolesť na hrudi, sťažené dýchanie – dýchavičnosť, môžu sa dostaviť hnačky, bolesť hrdla a hlavy. Po vyliečení sa komplikácie majú tendenciu zlepšovať.
„Pacienti s COVID 19 majú symptómy rôznej závažnosti, v ľahších prípadoch sú to bolesti hlavy a upchaté dutiny, v ťažších prípadoch sa pridružujú problémy s dýchaním a tento stav sa zhoršuje doslova z hodiny na hodinu. Lekár v podstate na prvý pohľad vidí, že ide o akútny stav. V prípade CHOCHP sa príznaky vyvíjajú niekoľko týždňov až mesiacov. Najväčší rozdiel medzi COVID 19 a CHOCHP je v stúpajúcej telesnej teplote a prudko sa zhoršujúcej dýchavici, a to najmä u pacientov nad 55 rokov, pretože to je vek, kedy sa začína objavovať aj CHOCHP.“ hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc.
Psychologický efekt Covidu 19 na pacientov s CHOCHP
Podľa výsledkov talianskej štúdie zverejnenej v júni 2021, viac ako 50% pacientov počas prvého lockdownu uviedlo, že z COVID 19 majú strach, alebo sú ním priam terorizovaní. Až 100 % ich ošetrujúcich lekárov vyjadrilo rovnaké obavy. Tieto čísla klesali pri opätovnom otvorení spoločnosti. Iba necelých 13 % pacientov s CHOCHP uviedlo pravidelný prístup k lekárskemu vyšetreniu počas lockdownu a 59 % lekárov a pneumológov uviedlo využívanie technológií na konzultácie s pacientami, čo obe strany – lekári aj pacienti značne oceňovali. V závere štúdia odporúča posilniť tento typ komunikácie medzi pacientom a lekárom a taktiež špeciálnu psychologickú podporu pre pacientov s CHOCHP počas pandémie.
(zdroj: https://www.dovepress.com/narrative-analysis-of-the-impact-of-covid-19-on-patients-with-chronic–peer-reviewed-fulltext-article-COP )
Bezpečnosť je na prvom mieste
„V súčasnosti sa stretávame s kolegami pneumológmi hlavne v online priestore a skutočne vidím ochotu predlžovať ordinačné hodiny do neskorých večerných hodín, vybavovať pacientov po telefóne, a tiež ich presviedčať, aby sa nebáli k nám prísť osobne, pretože nechceme vidieť to, čo sme videli po druhej vlne – pacientov, ktorým by sme vedeli zastabilizovať stav, ak by prišli včas. Robíme všetko preto, aby sme si získali dôveru pacientov. Prioritou pre nás je, aby sme im boli k dispozícii a to aj za cenu nášho súkromného života. Sme na mailoch, telefónoch až do večera. Na oddelení máme vyhradené lôžka aj pre tzv. „bielych“ pacientov. Pacienti prichádzajú vyslovene na presný čas. V našom odbore je 93% pneumológov zaočkovaných a nebojíme sa ani v tejto dobe pracovať. Naopak, vyzývame našich pacientov, aby prichádzali do našich ambulancií. V nemocniciach je povinné nosiť respirátor a zároveň konkrétne u nás máme čakárne riešené tak, že medzi pacientami sa dodržiava meter a pol až dvojmetrový rozostup. Pacient taktiež prichádza na určitú hodinu a snažíme sa, aby sa pacienti v čakárňach nehromadili. V tejto dobe je naozaj dobré zvážiť, či je nutné navštíviť lekára osobne, ale ak to tak je a zdravotný stav sa pacientovi začína zhoršovať, treba prísť. Zároveň je nutné, aby boli pacienti disciplinovaní, chodili včas a dodržiavali odstupy a iné bezpečnostné opatrenia. “
Riešením môže byť E-recept
Aby sme udržali ochorenie CHOCHP pod kontrolou a spomalil sa jeho postup, je dôležité, aby boli pacienti diagnostikovaní včas a aby ich liečba bola kontinuálna a správne podaná – treba sa naučiť správne inhalovať liečivá. Aj z tohto dôvodu je návšteva pneumológa na začiatku ochorenia veľmi dôležitá. K špecialistovi pacienta odosiela všeobecný lekár, pacienti ich návštevu kvôli strachu z ochorenia COVID 19 odkladajú. Pre existujúcich pacientov s CHOCHP by na Slovensku mohlo byť riešením predpisovanie liekov cez e-recept. Vyhnú sa tak návšteve lekára v rizikovom období, ale zároveň si môžu svoje lieky vyzdvihnúť v lekárni a pokračovať v liečbe. Moderná liečba je dostupná a dokáže ochorenie výrazne spomaliť.
Prebieha to tak, že pacient zatelefonuje lekárovi, prípadne mu pošle správu na mobilné číslo (SMS) a požiada o predpísanie liekov elektronicky. Lekár zadá do počítačového systému recept na vydanie liekov viazaný na konkrétny preukaz poistenca. Pacient si následne môže svoje lieky vyzdvihnúť v ktorejkoľvek lekárni.
„Ak majú pacienti z návštevy u nás stres, sme k dispozícii telefonicky alebo mailom. E-recept na Slovensku skutočne funguje, takže keď pacient zatelefonuje, alebo napíše SMS, prípadne mail, pošleme mu recept, aby mohol dodržať liečbu, na ktorú je nastavený niekoľko mesiacov, alebo rokov. Ak má pacient akútne zhoršený zdravotný stav a vyžaduje, aby ho pneumológ videl a vyšetril, dáme mu termín, len to teda väčšinou nie je dopoludní, ale popoludní. Uvedomujeme si však aj to, že pacienti s CHOCHP sú väčšinou starší a nemajú potrebné zručnosti na prácu so smartfónom či mailom. Preto sa často spájame s pacientmi, ktorý sa napríklad už dlhšie neozvali a chýba im liečba. Dlhodobých pacientov kontaktujeme telefonicky a posielame ich aspoň do lekárne, kde na nich e-recept čaká a môžu si aspoň vyzdvihnúť svoje lieky.“ dodáva MUDr. Marta Hájková, CSc.
Informačný servis