Zonácia Tatranského národného parku (TANAP) ohrozuje dve vzácne doliny a pitnú vodu pre región Ždiaru. Bielovodská a Javorová dolina nebudú ako celok prísne chránené a bude v nich možná ťažba dreva. Tvrdí to iniciatíva My sme les. Pripomína, že ide o unikátne doliny, ktoré počas doby ľadovej formoval najväčší a najhrubší tatranský ľadovec, a nachádza sa tam aj najväčší tatranský prales.
Ochranári upozorňujú, že pozemky v týchto dolinách sú štátne, spravuje ich národný park a nie je žiadny odborný dôvod, aby neboli prísne chránené.
Nová zonácia ohrozuje časti dolín
Zonácia TANAP-u má rozdeliť územie parku na zóny s rôznym stupňom ochrany prírody a povolenými aktivitami. Najvyšší stupeň ochrany by mali mať vzácne lokality, ako sú aj Bielovodská a Javorová dolina. Podľa ochranárov lokalitám podľa novej zonácie hrozí, že spodné časti dolín budú zaradené do B a C zóny, čo znamená, že v nich možné ťažiť drevo, ale aj stavať cesty či budovy.
Zonácia TANAP-u podľa My sme les poškodí vzácnu Jaloveckú dolinu, jej zničenie by bolo neodpustiteľnou chybou
Tvrdia, že už teraz je v ústí týchto dolín, najmä v oblasti Lysej Poľany, enormný tlak hlavne od poľských návštevníkov. Poukazujú na reálnu hrozbu, že znížením stupňa ochrany sa ochrana rozsiahleho dolinového komplexu rozpadne.
Správa TANAP-u v reakcii pre agentúru SITA uviedla, že proces prerokovania zonácie s neštátnymi vlastníkmi naďalej pokračuje na pravidelnej a odbornej báze. „Cieľom je spraviť z TANAP-u životaschopný národný park, ktorý bude postavený na udržateľnom financovaní, a kde bude možné nasmerovať eurofondy v prvom rade na zmysluplné projekty, a to aj s aktívnym zapojením obhospodarovateľov pozemkov. Rovnako tak je našou prioritou ochrana prírodných procesov, pralesov, hlucháňa a najcennejších lokalít, ako aj zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a druhov národného a európskeho významu,“ poznamenala Jarka Hlaváčová z komunikačného oddelenia Správy TANAP-u.
Boj o slovenské národné parky sa začína v Poloninách, upozorňujú environmentálne organizácie
Marián Jasík z občianskeho druženia Prales považuje za nepochopiteľné, že navrhovaná zonácia TANAP-u znižuje výmeru najprísnejšieho stupňa ochrany v dvoch národných prírodných rezerváciách o takmer 300 hektárov. Poukázal pritom na Poliakov, ktorí už desiatky rokov do lesa nezasahujú a ten podľa neho prosperuje. Samotná Bielovodská dolina hraničí s poľským národným parkom, kde sa už podľa ochranárov dlhodobo uplatňuje bezzásahový režim.
Zásoba pitnej vody
Doliny sú podľa My sme les dôležité aj pre obyvateľov a návštevníkov regiónu Ždiar, ktorí sú zásobovaní pitnou vodou z potoka Javorinka, kde podľa Výskumného ústavu vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity dlhodobo klesá množstvo vody. Akákoľvek ďalšia činnosť a narušenie integrity územia môže situáciu naďalej zhoršovať.
My sme les kritizuje návrh zonácie Nízkych Tatier, poukazuje na nedostatočnú ochranu a povolenie poľovačiek
V prípade oboch lokalít ide aj o ľadovcové doliny. „Bielovodská dolina je dokonca najdlhšou ľadovcovou dolinou Tatier. Svojou skladbou pripomína alpské doliny. Zaujímavosťou je, že počas poslednej doby ľadovej sa tu nachádzal najväčší a najhrubší tatranský ľadovec s plochou až 43,6 kilometra štvorcového a hrúbkou až okolo 400 metrov,“ píšu ochranári.
Podľa Ondreja Kameniara z iniciatívy My sme les sa v lokalite nachádza aj jedna z najväčších koncentrácií vzácnej borovice limby na celom Slovensku a žijú tam vzácne druhy vtákov. „Žiadame ministerstvo životného prostredia, aby nedovolilo ďalej ničiť vzácne lokality a aby ich zaradilo do najprísnejšie chránenej A zóny,“ uviedla iniciatíva, ktorá už k zonácii TANAP-u podala 19 pripomienok.
