Združenie prevádzkovateľov lanoviek Lavex vidí návrhy zonácií národných parkov ako šancu na nápravu

Tvrdia, že doterajší netransparentný systém udeľovania výnimiek na úpravu a údržbu zjazdových tratí nezmyselne komplikoval a predlžoval tieto procesy.
Lanovka na Kamzíku
Foto: SITA/Robert Tappert

Zaradenie zjazdoviek do zóny D v predstavených návrhoch zonácií národných parkov považuje Združenie prevádzkovateľov lanoviek a lyžiarskych vlekov Lavex za logický krok zohľadňujúci skutočný stav vecí.

Ako ďalej uviedlo, víta skutočný záujem Ministerstva životného prostredia SR odborne a systematicky konečne definovať prehľadné pravidlá a hranice pre udržateľný rozvoj cestovného ruchu v najnavštevovanejších národných parkoch.

Komplikovanie a predlžovanie procesov

Predstavenia reálnych návrhov zonácií Národného parku Nízke Tatry (NAPANT), Tatranského národného parku (TANAP) a Národného parku Malá Fatra (NP Malá Fatra) vníma združenie ako prvý krok pre vstup transparentných pravidiel. Tie by podľa neho mali nahradiť neprehľadný systém výnimiek nevyhnutných pre povolenia akýchkoľvek činností v horských strediskách.

„Zjazdovky sú poznačené ľudskou činnosťou a nemali by mať rovnaký stupeň ochrany ako vzácnejšie územia. Zaradenie špeciálne do zóny D2 pritom znamená ich využitie len na šport a rekreáciu, bežná výstavba je tam zakázaná,“ poznamenal výkonný riaditeľ druženia Bohuš Hlavatý.

Doterajší netransparentný systém udeľovania výnimiek na úpravu a údržbu zjazdových tratí, ktoré boli podľa neho zaradené nepochopiteľne do vyššieho stupňa ochrany, nezmyselne komplikoval a predlžoval tieto procesy.

Kostra cestovného ruchu

„Dúfame, že takto sa bude postupovať vo všetkých národných parkoch, a návrhy v rámci NP Malá Fatra, nechať časť zjazdoviek v iných zónach, budú zmenené a zosúladené,“ dodal.

Podľa združenia sú lyžiarske strediská kostrou horského cestovného ruchu, na ktoré sú v regiónoch naviazaní majitelia a pracovníci ubytovacích zariadení, obchodov, lyžiarskych škôl, ale aj celá infraštruktúra vrátane dodávateľov potravín a ďalších služieb. Najmä v zimnom období prinášajú podľa neho domácich zákazníkov do regiónov a zahraničných návštevníkov na Slovensko.

„Spolu päť miliónov poľských lyžiarov a dva milióny českých lyžiarov majú u nás najbližšie a jazykovo príbuzné „vysokohorské“ prostredie,“ poznamenal Hlavatý.

Návštevníkov láka najmä prírodné prostredie

Podľa Lavexu, ktoré zastupuje viac ako dvesto prevádzkovateľov lanoviek a vlekov v horských strediskách na celom Slovensku, je práve prírodné prostredie to, čo návštevníkov do hôr láka, preto je za jeho ochranu. Reálne prerozdelenie do zón však podľa neho umožní jasne a transparentne zadefinovať stupeň ochrany prírody podľa dôležitosti, a tým ju skutočne a efektívne chrániť.

„Vyzerá to tak, že po desiatkach rokov, počas ktorých sme si iba zakrývali oči pred reálnym stavom a radšej sa hrali na výnimky, môže konečne dôjsť k náprave. Chceme veriť, že ministerstvo a politici opäť raz nepodľahnú krikľúňom a emocionálnym výkrikom o likvidácii prírody, zohľadnia pragmatické argumenty a zonácia bude po rokoch nekonečných sľubov konečne realitou,“ napísal Hlavatý.

Firmy a inštitúcie: MŽP Ministerstvo životného prostredia SRNárodný park Nízke TatryTANAP Tatranský národný park