Štedrý večer, t.j. 24. decembra, nikdy nebol len o kapustnici, rybe a darčekoch pod stromčekom. Naši predkovia verili, že práve v túto noc sa svet na chvíľu otvorí – hranica medzi tým, čo je, a tým, čo ešte len príde, sa stenčí. A kto mal odvahu a vedel, ako na to, mohol aspoň na okamih nahliadnuť do vlastnej budúcnosti. „Veštenie na Štedrý večer bolo plné symbolov, tichých rituálov a drobných úkonov, ktoré sa robili potajomky, často so zatajeným dychom,“ hovorí slovenská etnologička a historička Katarína Nádaská.
Noc, keď mali veci zvláštnu moc
Štedrý večer sa považoval za výnimočný čas. Verilo sa, že čo sa v tento deň urobí, môže ovplyvniť celý nasledujúci rok. „Štedrý deň a večer (na Slovensku sa nazýva aj Kračúň, Vilija, Dohviezdny večer) bol plný obyčajov majúcich zabezpečiť zdravie, prosperitu, šťastie do budúceho roka. Platila tu mágia počiatku – čiže čo sa urobilo počas tohto dňa, tak bolo počas celého roka,“ vysvetľuje obyčaje našich predkov Nádaská. Napríklad mlynár, ktorý počas polnočnej omše pustí mlyn, si zabezpečí bohatstvo – budú sa mu sypať samé dukáty. Bol tu však háčik: nemohol o tom povedať nikomu. Ak by prehovoril, vraj by sa dočkal nepríjemnej „lekcie“ od zlých síl. Ticho, pokora a rešpekt boli v túto noc kľúčové.
Orechy, voda a predpoveď počasia
Ešte pred odchodom na polnočnú omšu sa v mnohých domácnostiach lúpali orechy. „Dvanásť škrupín sa naplnilo vodou a nechali sa postavené na stole. Po návrate z kostola hospodár pozorne sledoval, v koľkých škrupinách voda zostala. Každá plná škrupina symbolizovala vlhký mesiac v budúcom roku, prázdna zas suchý,“ prezrádza etnologička. Takto si ľudia vytvárali predstavu o počasí v nasledujúcom roku – čo bolo pre gazdov a roľníkov nesmierne dôležité.
Imelo pod stropom, šťastie nad hlavou: Prečo tomuto symbolu Vianoc veríme už stáročia
Zdravie, ochrana a drobné povery
Štedrý deň bol aj o ochrane zdravia a šťastia. Odporúčalo sa zjesť dve šípky – kto tak urobil, mal mať po celý rok červené líca a pevné zdravie. Cesnak zo štedrovečerného stola nebol len súčasťou jedla. Jeden strúčik si ľudia odkladali a nosili pri sebe počas roka, pretože sa verilo, že prináša šťastie a chráni pred nešťastím.
Na ochranu mysleli aj gazdiné. Kravám sa do sena primiešal kúsok bielej cibule, aby im bosorky neodobrali mlieko. Magické myslenie bolo prirodzenou súčasťou života a Štedrý večer bol jeho vrcholom.
Láska ako hlavná téma veštenia
Najviac veštieb sa však týkalo lásky a vydaja. Slobodné dievčatá verili, že práve v túto noc môžu zistiť, či ich do roka čaká svadba. Pred odchodom na polnočnú omšu sa ešte pozametalo, pretože na sviatok Narodenia Pána sa už pracovať nesmelo. „Dievky vzali smeti a odniesli ich na krížne cesty. Tam sledovali, ktorým smerom ich uchytí vietor – z tej strany mal prísť budúci ženích,“ vysvetľuje Nádaská.
Ďalším zaujímavým zvykom bolo nosenie štrku z brodu. Dievča si vzalo za priehrštie kamienkov, doma ich preosiala a ak medzi nimi našla obilné zrnko, znamenalo to, že jej nastávajúci bude bohatý.
Polienka, sny a zvieracie znamenia
Po večeri chodili dievčatá po polienka dreva. Priniesli ich do izby a spočítali. Párny počet znamenal svadbu do roka, nepárny zas čakanie. Ešte odvážnejšie boli tie, ktoré si ľahli spať na mužské nohavice – verilo sa, že sa im v sne zjaví obraz budúceho muža.
Zaujímavé boli aj veštby spojené so zvieratami. „Dievky chodili klopať na dvere chlieva. Ak sa ozvala svinka, bola to jasná správa – svadba je blízko. Ak bolo ticho, museli si ešte počkať,“ hovorí popredná slovenská etnologička.
Liatie olova a tajomstvo povolania
V niektorých regiónoch, napríklad v Súči, patrilo k Štedrému večeru liatie olova. Roztavené olovo sa lialo cez veľký kľúč do vedra so studenou vodou. Z tvaru, ktorý vznikol, sa hádala profesia budúceho manžela. Kľúč symbolizoval otvorenie budúcnosti a olovo jej hmotnú podobu.
Štekot psa a smer osudu
Dievky vynášali smeti na krížne cesty aj z iného dôvodu. Pozorne načúvali, z ktorej strany sa ozve štekot psa. Práve odtiaľ mal prísť ženích. Aj tento jednoduchý zvuk mohol v magickej noci znamenať viac než stovky slov.
Jablko ako tichý svedok budúcnosti
Od Lucie až do Štedrého večera si niektoré dievčatá každý večer odhryzli kúsok z jabĺčka. Na Štedrý deň im ostal len ohryzok. Ten si vzali so sebou na polnočnú omšu a potom si ho položili pod vankúš. Sen, ktorý prišiel v tú noc, mal odhaliť tvár ich budúceho muža.
Tradície, ktoré prežili v spomienkach
Dnes sa na veštenie na Štedrý večer pozeráme skôr ako na zaujímavý folklór než na skutočný návod, ako predpovedať budúcnosť. Napriek tomu majú tieto zvyky zvláštne čaro. Pripomínajú nám, že Vianoce boli kedysi o tichu, nádeji a viere v lepší zajtrajšok. A možno práve preto má Štedrý večer dodnes tú zvláštnu atmosféru, keď sa zdá, že je možné takmer všetko.
