V Tichej a Kôprovej doline sa les obnovuje aj sám, bez zásahu lesníkov. Na miestach, kde v roku 2004 udrela veterná smršť, sa vytvárajú nové, unikátne biotopy. Pre portál Aktuality.sk to uviedol vedec Ján Topercer, ktorý sa výskumu v Tichej doline venuje už 14 rokov.
Tatry najskôr zdecimovala veterná smršť, po nej prišla podkôrniková kalamita. Už vtedy sa lesníci s ochranármi nevedeli zhodnúť na spôsobe obnovy lesa. Jedni presadzovali vyťaženie kalamitného dreva a vysadenie nových stromčekov, druhí zase tvrdili, že príroda si poradí sama.
Výskum Jána Topercera ukazuje, že ochranári mali pravdu.
„Podľa mojich zistení z Tichej a Kôprovej doliny práve v polohách najviac zasiahnutých smršťou a podkôrnikmi, dobre prežíva a prirodzene sa obnovuje veľmi rozmanitá škálovaná mozaika najmenej 17 typov prirodzených biotopov. Lesných, krovitých, vysokobylinných, močiarnych, vodných, sutinových, skalných i iných,“ hovorí vedec Ján Topercer.
Tieto územia podľa neho prilákali nové druhy rastlín a živočíchov. Na mŕtvom dreve sa darí jarabine, ktorá pripravuje prijateľnú mikroklímu a pôdu so živinami.
„Už takýto 10- až 15-ročný polomový jarabinový les nielenže dobre odoláva suchu, ale aj prívalovým dažďom, snehom a iným pribúdajúcim extrémom počasia a klímy. Hustá spleť jarabiny a mŕtveho dreva, prerastená krami a vysokými bylinami, s riadne prekorenenou pôdou, zadrží aj veľa vody, uhlíka i iných živín a bráni erózii pôdy,“ opisuje funkcie nového lesa Topercer.
