Dlhoočakávané zmeny v Environmentálnom fonde SR nakoniec parlament neschválil v takom zrýchlenom konaní, ako to plánoval minister životného prostrediaTomáš Taraba. Koalícia sa nakoniec v Národnej rade SR (NR SR) dohodla na odložení novely zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky na ďalšiu schôdzu.
Ako uviedol na tlačovej besede uviedol predseda poslaneckého klubu Hlas-SDRóbert Puci, jedným z dôvodov boli pripomienky Európskej únie, ktoré má minister Taraba zapracovať do novely.
Podpora vo forme dotácií a úverov
Ako uviedlo ministerstvo životného prostredia, výsledkom navrhovaných zmien má byť jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania prostriedkov fondu žiadateľom. Majú sa sprehľadniť a zefektívniť postupy poskytovania prostriedkov fondu.
V súčasnosti môže envirofond poskytovať dva druhy podpory, a to vo forme dotácií a úverov. Doterajšia právna úprava si vo viacerých prípadoch vyžadovala legislatívne zmeny, ak bol záujem a potreba na podporení nových environmentálnych činností, čo spôsobovalo nepružnosť a zdĺhavú reakciu fondu na aktuálne potreby a požiadavky.
Taraba a Takáč podpísali memorandum, ktoré má Slovensku pomôcť stať sa sebestačnou krajinou
Po novom by fond poskytoval dotácie, úvery, úhrady nákladov, odvody či príspevky. Novela zákona má presne vymedziť činnosti, na ktoré môžu byť poskytnuté a použité prostriedky fondu, pričom tieto činnosti presne kopírujú možné formy poskytnutia prostriedkov.
Financovanie projektov a ochrana životného prostredia
„Zavádza sa týmto presná a jasná legislatívna úprava, ktorá nebude spôsobovať výkladové problémy v rámci aplikačnej praxe, v dôsledku čoho môže byť proces poskytnutia prostriedkov pre žiadateľov rýchlejší a účelnejší,“ myslí si rezort životného prostredia, podľa ktorého novelou zákona má dôjsť k posilneniu stabilnej konkurencie a tlaku na pokles administratívnych nákladov.
Environmentálny fond je štátny fond, z ktorého sa peniaze používajú na financovanie projektov a opatrení na ochranu životného prostredia. Najviac do tohto fondu prispievajú veľké podniky znečisťujúce životné prostredie.
Do fondu smerujú prostriedky z výnosov z predaja emisných kvót, z poplatkov za znečisťovanie životného prostredia (napríklad za vypúšťanie odpadových vôd, znečisťovanie ovzdušia), z poplatkov za ukladanie odpadov na skládky, z poplatkov za odbery podzemných vôd a vôd na energetické účely, z pokút a sankcií uložených za porušenie environmentálnych predpisov. V Environmentálnom fonde by malo byť k dnešnému dňu zhruba 2 mld. eur.
Zoštátnenie triedeného odpadu
O ovládnutí peňazí naakumulovaných v envirofonde po schválení novely zákona ministrom Tomášom Tarabom už hovorí opozícia. Podľa opozície, novela zákona nijako nezjednodušuje činnosť envirofondu, nerobí ho ústretovejším pre samosprávy.
Tarabovo ministerstvo obchádza podľa Klimatickej koalície pravidlá, skrátené legislatívne konanie je v prípade Envirofondu nezákonné
„Ministrovi dáva oproti súčasnému stavu výlučnú kontrolu nad stovkami miliónov eur, ktoré fond prerozdeľuje. Vytvára sa tým obrovský priestor pre politickú korupciu. Taraba si navyše vytvára predpoklady, aby sa z fondu platili pokuty za porušenie práva EÚ, v ktorom je chronickým porušovateľom najmä jeho rezort, pričom situácia sa za Tarabu výrazne zhoršila. Namiesto odstraňovania dôvodov žalôb EÚ ide platiť pokuty z prostriedkov, ktoré by mali končiť u samospráv a občanov,” reagoval Michal Kiča z Demokratov.
Zväz odpadového priemyslu SR (ZOP SR) je presvedčený, že schválením novely zákona o Environmentálnom fonde SR sa pripravuje zoštátnenie triedeného odpadu na Slovensku.
Odmietavý postoj k novele zákona
„Na Slovensku máme funkčný systém triedeného zberu, ktorý je porovnateľný a v niektorých parametroch dokonca lepší ako vo viacerých krajinách EÚ. Zoštátnenie by nevyhnutne viedlo k zvýšeniu nákladov, nižšej efektivite a strate motivácie k inováciám. Systém, ktorý je nastavený tak, že štát kontroluje štát, málokedy dokáže vytvoriť konkurenčné prostredie, ktoré by vytváralo tlak na kvalitu a udržateľnosť procesu triedeného zberu,“ uviedol Ján Chovanec, generálny riaditeľ ZOP SR.
Ku kritikom spomínanej novely zákona sa pridali aj obchodné komory. Americká obchodná komora v SR, Holandská obchodná komora v SR, Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, Slovensko-rakúska obchodná komora, Švajčiarsko-slovenská obchodná komora a Švédska obchodná komora v SR sa spoločným otvoreným listom obrátili na predsedu NR SR Richarda Rašiho a poslancov NR SR.
Vyjadrujú v ňom svoj odmietavý postoj k novele zákona o Environmentálnom fonde SR. Podľa nich, radikálne zmení fungujúci systém triedeného zberu na Slovensku s dopadom pre jej obyvateľov.
Návrh bez odbornej diskusie
Pridali sa tak k postoju mnohých zainteresovaných strán v rámci celého reťazca odpadového hospodárstva vrátane výrobcov, ktorí systém triedeného zberu na Slovensku financujú. Navrhované zmeny v zákona o environmentálnom fonde kritizujú aj zamestnávatelia Návrh ministra Tomáša Tarabu považujú za neakceptovateľný, keďže návrh bol predložený bez odbornej diskusie, sociálneho dialógu a mimo štandardného legislatívneho procesu.
Ochranári upozorňujú na nebezpečnú novelu zákona, ohroziť môže chránené druhy živočíchov aj národné parky
„Navrhovaná zmena zákona dáva Environmentálnemu fondu, teda priamo štátu, právomoc vykonávať činnosť OZV. Ide o faktické zoštátnenie systému, ktorý dnes úspešne funguje v réžii výrobcov. Miera recyklácie odpadov z obalov už dnes predbieha ciele Európskej únie (EÚ) stanovené pre rok 2025. Napriek tomu chce štát funkčný a transparentný trhový model potichu nahradiť štátnym monopolom,“ konštatujú zamestnávatelia vo svojom stanovisku.
