Štát za posledných 20 rokov vyplatil na kompenzáciách vlastníkom vzácnych lesov takmer 81 miliónov eur za to, že nezasahujú do ich prirodzeného vývoja. Tvrdia to mimovládne organizácie OZ Prales a iniciatíva My sme les na základe ich vlastnej analýzy. Ako uviedli organizácie, finančná podpora smerovala súkromným vlastníkom, urbárskym spoločenstvám, obciam a mestám, pričom jej cieľom bolo zabezpečiť ochranu lesov pred ťažbou.
„Napriek tomu badať snahy niektorých politikov odhovárať urbáre a iné subjekty od využívania týchto kompenzácií. Výsledkom môže byť ochudobnenie urbárskych spoločenstiev a ich členov, ako aj samospráv, ale hlavne strata cenných lesov,“ konštatovali mimovládky.
Väčšina z tejto sumy smerovala k fyzickým osobám
Podľa údajov z analýzy bolo celkovo za posledných 20 rokov vyplatených na kompenzáciách približne takmer 81 miliónov eur, z čoho viac ako 12 miliónov eur pochádzalo z fondov Európskej únie. Združenia dodali, že veľká väčšina z tejto sumy, takmer 55,6 mil. eur, smerovala k fyzickým osobám, urbárskym a komposesorátnym spoločenstvám, čo predstavovalo 68,67 % z celkovej vyplatenej sumy.
Ústavný súd SR preskúma na podnet progresívcov legislatívu ohrozujúcu ochranu prírody
Nasledovali obce a mestá spolu so subjektmi nimi zriadenými, ktoré získali temer 15,7 mil. eur, čo tvorí 19,35 %. Štátne subjekty lesného hospodárstva dostali viac ako 8,3 mil. eur (10,32 %), malý podiel, takmer 1,2 mil. eur (1,48 %) pripadol aj na cirkvi a ňou zriadeným organizáciám a nepatrný podiel smeroval k mimovládnym organizáciám, ktoré dostali takmer 144-tisíc eur (0,18 %).
„Suma 81 mil. eur sa môže zdať niekomu vysoká, hlavne v čase konsolidácie. Ak si to však rozmeníme na drobné, ide priemerne o 4 mil. eur ročne, alebo približne 1 euro ročne na každého dospelého občana Slovenska. Tieto peniaze skončili na účtoch ľudí žijúcich prevažne na vidieku. Na oplátku štát zabezpečil ochranu najcennejších lesov, ktoré plnia mnohé verejnoprospešné funkcie, a to najmä v národných parkoch,“ povedal Marián Jasík z OZ Prales.
Konanie ministerstva je nepochopiteľné
Dodal, že je nepochopiteľné, prečo ministerstvo presadzuje zmeny, ktoré by mohli viesť k zníženiu úrovne ochrany týchto území a ohrozeniu pravidelných štátom garantovaných príjmov pre vlastníkov. Marek Kuchta z My sme les upozornil na konkrétny prípad Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši, ktorý plánuje zrušiť zákaz ťažby v Národnom parku Nízke Tatry.
Poľovníci zareagovali na výzvu mimovládok o ochrane vlka, obracajú sa na nich s naliehavou prosbou
„Štát by sa mal správať ako rozumný hospodár a nepovoľovať ťažbu tam, kde vlastníkom už vyplatil kompenzácie za zákaz ťažby,“ konštatoval Kuchta. Zároveň kritizoval zámer Ministerstva životného prostredia SR vyňať časť Národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina z prísnej ochrany, hoci na kompenzáciách tu bolo vyplatených viac ako 9 miliónov eur, čo predstavuje vyše 11 % všetkých kompenzácií v SR.
