Prezidentka Zuzana Čaputová ocenila doterajšie pôsobenie ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO). Hlava štátu ho v utorok prijala v Prezidentskom paláci prvýkrát od jeho vymenovania.
Klimatické zmeny a záväzky
Spoločne sa rozprávali o klimatických témach a záväzkoch, ktoré pre Slovensko vyplývajú z Európskej zelenej dohody. Špeciálne sa venovali aj dlhodobým ekologickým záťažiam, ktorých je na Slovensku viac ako dvetisíc.
Máte podozrenie na páchanie envirokriminality? Nahlásiť to môžete na novom čísle Zelenej linky
„Chcem veľmi oceniť aktivity ministerstva životného prostredia pod vedením pána ministra, pretože už naozaj prvých sto dní ukazuje, že to ministerstvo a jeho činnosti sú uchopené veľmi správne,“ povedala prezidentka s tým, že Budaj sa venuje témam a prioritám, ktoré ona sama považuje za veľmi dôležité.
Obaja počas tlačovej konferencie viackrát prízvukovali, že našli viacero spoločných tém a chcú aj v budúcnosti úzko spolupracovať. „V Prezidentskom paláci som našiel političku, ktorá je stále enviromentalistkou a ktorej leží na srdci ochrana životného prostredia,“ povedal o Čaputovej minister.
Uhlíková neutralita
V prípade záväzkov Slovenska k uhlíkovej neutralite si minister Budaj myslí, že Slovensko má dobrú východiskovú pozíciu a najväčšiu šancu z krajín Visegrádskej štvorky (V4) tento cieľ naplniť. Čaputová ocenila, že Slovensko prestáva používať na výrobu elektrickej energie uhlie, čo je podľa nej kľúčové.
Vysvetlila tiež, že na Slovensku zomrie pre nekvalitné ovzdušie ročne štyritisíc ľudí. Sama chce prispieť k budovaniu zelenšej ekonomiky aj tým, že bude so sebou na svoje zahraničné pracovné cesty brávať aj slovenských podnikateľov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú.
Peniaze z EÚ podľa nich treba čerpať najmä na zelenú obnovu krajiny. Budaj však pripomenul aj nedokončené kanalizácie či modernizáciu železníc. V najbližšom období chce predstaviť konkrétne projekty, pripomenul však, že stále ide o imaginárne peniaze.
Trestuhodné zanedbanie počas 30 rokov
Špeciálne sa venovali ekologickým záťažiam, ktoré podľa prezidentky bezprostredne ohrozujú životy ľudí. Tiež pripomenula, že pri ich sanácii obyvatelia a úrady často narážajú na nevymožiteľnosť práva.
Rokovania o NP Muránska planina pokračujú, Kollár už nie je proti 50-percentnej bezzásahovej zóne
„To je nemysliteľné,“ zdôraznila. Budaj tiež ocenil, že prezidentka sa aj počas svojich pracovných ciest venuje enviromenálnym záťažiam.
Podľa ministra je smutné, že jeho rezort nemal v minulosti dostatočnú autoritu, aby dokázal problematické enviromentálne záťaže riešiť. „Ani téma ochrany zdravia nebola pre politikov dostatočne dôležitá. To zanedbanie tých 30-tich rokov je trestuhodné,“ skonštatoval.
Kauza ohrozenia hlucháňa hôrneho
V prípade žaloby Európskej komisie (EK) na Slovensko kvôli ohrozeniu hlucháňa hôrneho sa minister obáva, že posledným krokom boli vyjadrenia predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) o zmenšení bezzásahovej zóny v Národnom parku Muránska planina. On sám už vraj poslal niekoľko listov do EK a chce, aby sa situácia čo najskôr vyriešila.
Slovensko čelí žalobe v kauze úbytku hlucháňa, Budaj bude s Bruselom ešte rokovať
„Je to dlho neriešená téma. Lesy nie sú banka, z ktorej si berieme peniaze a rozhadzujeme ich, ale sú poisťovňou krajiny,“ uviedol s tým, že ministerstvo je pod jeho vedením aj za zriadenie Národných parkov Slovenské pralesy.
Už sa s tým obrátili aj na ministerstvo pôdohospodárstva. „Loptičky sú teraz na strane ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vlastní štátny podnik Lesy SR,“ uzavrel Budaj.
