Slovenskí poľnohospodári s narastajúcimi obavami sledujú pretrvávajúce sucho, ktoré ohrozuje pestovanie plodín. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), aktuálny výrazný deficit vlahy, ktorý je na celom území Slovenska, zrejme bude mať vplyv aj na rast ozimín a založenie novej úrody na jar.
„Plodiny ako jačmeň a pšenica nutne potrebujú pri svojom vzchádzaní vlhkú pôdu. Pokiaľ bude sucho pretrvávať aj naďalej, presušenú pôdu pocítia aj pestovatelia špeciálnej rastlinnej výroby a to pri vysádzaní zemiakov a zeleniny. Tie potrebujú dostatok vlahy od prvého okamihu, ako prídu do zeme. Slabá zima určite neprispeje ani k likvidácii škodcov,“ konštatovala komora.
Nedostatok snehu
Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) zápasí krajina s výrazným deficitom zrážok, ktorý zhoršuje aj nedostatok snehovej vrstvy.
Komora pripomenula, že v rovnakom období minulého roka mali poľnohospodári vyše 23-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy doslova pod vodou. „Dnes, o rok neskôr, naopak pociťujeme výrazné sucho,“ uviedla SPPK s tým, že rozloženie zrážok je z roka na rok nerovnomernejšie a po výdatnejších zrážkach voda jednoducho zbytočne odteká preč z našej krajiny.
Takáč: Poľnohospodári dostali v minulom roku historicky najvyššiu sumu na priamych podporách - VIDEO
„Už nechceme len hovoriť a upozorňovať na dôležitosť tejto problematiky, už chceme vidieť aj reálne kroky a nástroje, ktoré nás pripravia na zmeny v oblasti klímy. Bez funkčných závlahových systémov niektoré plodiny už ani nebudeme môcť dopestovať. Potrebujeme efektívne zadržiavať vodu v krajine, ktorá by následne slúžila na zavlažovanie ovocia, zeleniny, zemiakov či cukrovej repy,“ objasnil Jozef Šumichrast, podpredseda SPPK.
Aj napriek plánu investovať 38 miliónov eur do závlahových a vodozádržných opatrení do roku 2027, pestovatelia žiadajú vyhlásenie otvorenej výzvy na modernizáciu závlahovej infraštruktúry.
Vodné družstvá
Podľa SPPK je veľkou brzdou aj fakt, že závlahy sú vo vlastníctve štátu a len málo pestovateľov bude investovať vlastné zdroje do niečoho, čo im nepatrí. Riešením by podľa SPPK mohli byť vodné družstvá, teda spoločenstvá pestovateľov, ktorí budú využívať závlahy.
„Pri závlahách už budeme konečne musieť urobiť rázne rozhodnutie. Poľnohospodárske subjekty dokážu spoločným snažením zabezpečiť efektívnejšie využitie financií na závlahy a využitie vody v poľnohospodárstve. O vodu je veľký záujem, pretože viac vody znamená viac ovocia a zeleniny pre našich spotrebiteľov. Určite by to pomohlo aj zemiakom, pri ktorých sa nám za ostatné roky znížila sebestačnosť zo 60% na 40%. Pokiaľ by sme mali pre ne viac vody, mali by sme aj viac zemiakov. Momentálne stagnujeme a radi by sme sa pohli konečne dopredu,“ vysvetľuje Jozef Šumichrast.
EÚ vytvorí miliardovú „rezervu“ pre poľnohospodárov, ktorých by zasiahla dohoda s Mercosurom
Predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska Róbert Kovács taktiež upozornil na nízky počet zavlažovaných plôch. „Na Slovensku zavlažujeme cukrovú repu len na 11 % plôch. Ideálne by to však bolo aspoň šesť tisíc hektárov,“ konštatoval.
SPPK zároveň vyzvala štát, aby hľadal aj ďalšie finančné zdroje, napríklad z Plánu obnovy a odolnosti EÚ, ktoré môžu napomôcť pri riešení manažmentu vody v krajine.
