Ochrancovia žiadajú Tarabu o zastavenie odstrelov vlka, pred ministerstvom vyvesili transparenty - VIDEO, FOTO

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
ENVIRO: Nestrieľajte vlky
Symbolická vlčia cesta na Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR pre ministra a protestujúci s transparentmi počas spoločnej tlačovej besedy organizácií Aevis, My sme les, WWF Slovensko a Greenpeace Slovensko pred budovou Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v Bratislave na tému: Nestrieľajte vlky. Bratislava, 13. január 2025. Foto: SITA/Tomáš Bokor
Tento článok pre vás načítala AI.
  • aktualizované 13. januára, 12:46

Mimovládne ochranárske organizácie Aevis, WWF Slovensko, My sme les a Greenpeace Slovensko zaslali ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi jasný odkaz. „Vlk nie je trofej„.

Pred budovou Ministerstva životného prostredia SR v pondelok rozvinuli transparent s krvavými vlčími stopami, čím protestovali proti zrušeniu celoročnej ochrany vlkov. Podľa nich rezort narúša základné princípy ochrany prírody a likviduje ohrozené druhy.

Rastislav Mičaník z organizácie Aevis kritizoval ministrov prístup. „Vedenie ministerstva svojím postojom k vlkom dokazuje, že evidentne nechápe základné princípy ochrany prírody a je nekompetentné riadiť tento rezort. Minister Tomáš Taraba pritom ešte zhruba pred rokom vyhlasoval, že slovenské vlky sa strieľať nebudú, že je to iba pseudotéma slovenskej opozície,“ povedal Mičaník a dodal, že zrušenie ochrany vlkov nemalo opodstatnenie, pretože situácia sa za posledný rok nezmenila.

Ministerstvo využíva neúčinný postup

Marek Kuchta z iniciatívy My sme les upozornil, že namiesto odborných argumentov ministerstvo využíva neúčinný postup. „Ministerstvo nepredložilo žiadne dáta, podľa ktorých by lov vlka znižoval škody na hospodárskych zvieratách,“ konštatoval Kuchta.

Zároveň pripomenul slová ministra Tarabu, ktorý koncom roka 2023 tvrdil, že škody spôsobené raticovou zverou poľnohospodárom, sú násobne vyššie. Tie sa pohybujú ročne približne vo výške 20 miliónov eur.

Škody spôsobené vlkmi sú popri tom zanedbateľné. Vlk stavy raticovej zveri dokonca dokáže regulovať, podmienkou je však dobrý stav jeho populácie. Aktuálne povolené odstrely môžu jej početnosť znížiť o 12 až 24 percent, oslabiť existujúce svorky a znížiť ich schopnosť vyhľadávať si prirodzenú korisť, akou je raticová zver,“ vysvetlil Kuchta s tým, že oslabené svorky majú častejšie tendencie k útokom na hospodárske zvieratá.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Ochranári požadujú okamžité zastavenie lovu vlkov

Milan Janák z WWF Slovensko vyjadril podozrenie z porušenia európskej smernice o biotopoch v súvislosti so stanovením kvóty lovu pre sezónu 2024/2025. Riaditeľ Greenpeace Slovensko Marek Mikle varoval pred nezvratnými škodami pre slovenskú prírodu.

Mimovládne ochranárske organizácie na záver dodali, že požadujú okamžité zastavenie lovu vlkov a zdôrazňujú potrebu rozhodovania na základe odborných a vedeckých argumentov. Budú tiež presadzovať, aby Slovensko plnilo svoje záväzky v oblasti ochrany prírody.

Kvótou sa bude zrejme zaoberať aj súd

O kvóte na lov vlka dravého, ako aj zákonnosťou rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR sa pravdepodobne bude zaoberať aj Správny súd v Bratislave.

Správnu žalobu v tejto veci podal 30. decembra bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) v spolupráci s mimovládnou organizáciou Ursia.

Podľa Kiču toto rozhodnutie môže mať vplyv na budúce poľovné sezóny. Bývalý štátny tajomník tvrdí, že kvóta je v rozpore so zákonom o ochrane prírody a príslušnou vyhláškou.

„Do dnešného dňa si ministerstvo nesplnilo povinnosť vydať zoznam, kde je lov vlka dravého vylúčený, hoci ho rozhodnutie o kvóte požaduje,“ uviedol Kiča. Dodal, že spôsob určenia kvóty nerešpektuje vedecké poznatky a že odlov 74 jedincov môže negatívne ovplyvniť karpatskú populáciu vlka a jej životaschopnosť.

Podľa Kiču vydaniu rozhodnutia nepredchádzalo posúdenie jeho vplyvu na územia európskeho významu, čím dochádza k porušeniu národnej aj európskej legislatívy. Dôležité je, že kvóta ani nemusí dosiahnuť cieľ znížiť škody na hospodárskych zvieratách, pretože je neadresná.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marek KuchtaMichal KičaMilan JanákRastislav MičaníkTomáš Taraba
Firmy a inštitúcie AevisGreenpeace Slovenskoiniciatíva My sme lesMŽP Ministerstvo životného prostredia SRWWF Slovensko