Správa Tatranského národného parku (TANAP) povolila ešte v januári ťažbu dreva v lokalitách, kde žije ohrozený hlucháň hôrny. Upozornila na to organizácia My sme les s tým, že rozhodnutie sa týka porastov v Žiarskej doline v Západných Tatrách, v Pavúčej doline pod Kriváňom, v Monkovej doline v Belianskych Tatrách a nad Podspádmi neďaleko Kacvínskej poľany.
Schválený program a ignorovanie zákazov
Práve v januári bol pritom podľa ochranárov ministerstvom životného prostredia schválený Program záchrany hlucháňa hôrneho, ktorý presne určuje, v ktorých lokalitách sa nesmú robiť žiadne zásahy. Správa TANAPu však podľa nich nerešpektuje tento dokument a vystavuje Slovensko stotisícovým sankciám od Európskej komisie.
TANAP musí po proteste prokurátora stiahnuť návrh zonácie, ochranári žiadajú od Tarabu a Olexu ospravedlnenie
„Populácia hlucháňa sa za dve desaťročia prepadla o viac než polovicu. Hlucháň hôrny je dôležitý druh, ktorý indikuje zdravé horské lesy. Jeho ochranou sa zabezpečuje ochrana mnohých ďalších lesných druhov. Najväčším problémom je úbytok jeho biotopov práve v dôsledku ťažby dreva,” zdôraznil Miroslav Kaliský z iniciatívy My sme les.
Slovensko nerešpektuje verdikt európskeho súdu
Doplnil, že Slovensku hrozia miliónové sankcie od Európskej komisie za to, že dlhodobo zlyháva v ochrane hlucháňa hôrneho. Ani po verdikte Súdneho dvora Európskej únie z roku 2022 totiž neboli prijaté kľúčové opatrenia, ako je zonácia národných parkov či zastavenie ťažby dreva v jeho biotopoch.
Environmentálne organizácie spustili petíciu, žiadajú okamžité stiahnutie návrhov zonácií národných parkov
Pokračujúca nečinnosť tak môže mať fatálne následky nielen pre prírodu, ale aj pre štátny rozpočet. „Správu národného parku vyzývame na okamžité zastavenie povoľovania ťažby dreva v biotope hlucháňa,“ dodal Kaliský.
