Nadácia Aevis a iniciatíva My sme les analyzovali rozhodnutie ministerstva životného prostredia o povolení výnimky na usmrtenie 36 jedincov bobra vodného a vyhodnotili, že porušuje európsku smernicu o biotopoch. V spolupráci s organizáciou Via Iuris preto žiadajú súd, aby rozhodnutie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu zrušil pre jeho nezákonnosť.
„Ministerstvo povolilo výnimku na držbu usmrtených bobrov bez toho, aby určilo osobu a miesto, teda kto a kde bude môcť inak zakázanú činnosť vykonávať. Takýto postup je v rozpore so smernicou o biotopoch a nepriamo podporuje nelegálny obchod s chránenými živočíchmi. Aj z tohto prípadu je evidentné, že vedenie ministerstva životného prostredia rozhoduje nesystémovo, neodborne a v neprospech ochrany prírody,“ tvrdí Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.
Povolenie umožňujúce usmrtenie 36 jedincov
Povolenie, ktorým ministerstvo životného prostredia umožnilo usmrtenie 36 jedincov chráneného bobra vodného, podpísal minister životného prostredia na žiadosť Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP).
Ťažba dreva v Národnom parku Poloniny zničila biotop chráneného bobra, ochranári podali podnet na prešetrenie
Tomáš Taraba svojím rozhodnutím zo dňa 29. mája povolil lov bobrov na vodných tokoch Trnávka, Latorica a Bodrog na východe Slovenska. SVP má lov chráneného bobra vodného zabezpečiť prostredníctvom miestnych poľovníkov s cieľom zabrániť škodám na ochranných hrádzach.
Samotný zásah bude pravdepodobne neúčinný
„Ministerstvo nepreukázalo, že škodám na ochranných hrádzach sa nedá zabrániť usmrtením menšieho počtu bobrov ako povolených 36 jedincov,“ hovorí Marián Hletko z iniciatívy My sme les. Poukazuje pritom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v minulosti uviedol, že počet jedincov, na ktorý sa výnimka vzťahuje, musí byť stanovený na takej úrovni, ktorá je objektívne nevyhnutná na riešenie daných problémov.
Medveď raboval v Turci a zabil aj psa, problémové jedince sa podľa Kuffu postupne eliminujú - FOTO
„Navyše, aj samotný zásah bude pravdepodobne neúčinný, nakoľko uvoľnené miesto po zabitých bobroch zakrátko obsadia jedince z okolitých vodných tokov,“ dodal. Ministerstvo podľa Hletka nepreukázalo, že škodám sa nedá zabrániť inak ako usmrtením bobrov.
V rozhodnutí chýba akákoľvek argumentácia
Ochranári tiež Tarabovi vyčítajú, že svojím rozhodnutím povolil aj držbu usmrtených jedincov bobra vodného, a to údajne bez stanovenia jasných podmienok, ktoré by umožňovali evidenciu a následnú kontrolu.
Upozorňujú, že držbu chránených živočíchov alebo častí ich tiel zakazuje národná aj európska legislatíva. Ochranári tvrdia, že v rozhodnutí podpísanom ministrom Tomášom Tarabom navyše chýba akákoľvek argumentácia, ktorá by vydanie výnimky na držbu mŕtvych bobrov odôvodňovala.
„Súčasťou rozhodnutia správneho orgánu musí byť aj jasné definovanie cieľa, ktorý sa vydaním výnimky sleduje. Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že ciele uvádzané na podporu výnimky musia byť definované jasne, presne a podložené v rozhodnutí o výnimke. Aj v prípade výnimky na držbu musí ísť o cieľ, ktorý je v súlade s celkovým cieľom smernice o biotopoch, teda zachovať alebo obnoviť priaznivý stav ochrany chránených druhov,“ hovorí advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová.
Ochrana ľudí a majetku má vyššiu prioritu
Ministerstvo životného prostredia SR priznáva vydanie výnimky, že na východnom Slovensku je možné odloviť 36 bobrov, ktorí poškodzovali hrádze vodných tokov, a to v zmysle platnej legislatívy a na základe odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR.
Poľskí vedci varujú pred šírením strachu z vlkov, žiadajú ochranu tohto druhu
Nikto podľa envirorezortu nespochybňuje, že bobor je chránený živočích, avšak ochrana ľudí a majetku má vyššiu prioritu, a preto je potrebné vykonávať opatrenia, ktoré sú plne v súlade so zákonom. „Títo aktivisti a ich spriaznené médiá šíria nezmysly, ako bobry už 30 miliónov rokov chránia ľudí pred povodňami a mali by sme nechať protipovodňové opatrenia bobrom. Toto videnie sveta odmietame,“ píše ministerstvo.
V minulosti na ochranu majetku pred bobrami pripadalo do úvahy napríklad aj položenie kari sietí, ktoré ešte navrhovalo bývalé vedenie ŠOP SR. „Ich cenu podľa štátneho tajomníka prerátal Slovenský vodohospodársky podnik a náklady sa pohybovali niekde na úrovni 350 miliónov eur, keďže ide o desiatky kilometrov vodných tokov a veľkú plochu hrádzí,“ vysvetľuje ministerstvo životného prostredia.
