Zatiaľ čo Slovensko už niekoľko mesiacov bojuje s medveďmi, v prírode na nás číha ďalší, snáď rovnako nebezpečný tvor – a to nie pre jeho veľkosť, ale závažným chorobám, ktorými nás môže infikovať.
Kliešťová sezóna, ktorá sa začala v apríli je aj pre vlhkosť a časté dažde v plnom prúde aj teraz, uprostred leta. A je pravdepodobné, že malé parazity budú vyčíňať ešte niekoľko týždňov. O kliešťoch sa toho popísalo už tak veľa, že keď si človek nejakého na tele nájde, už ani nevie čo robiť. Namastiť ho a udusiť, vykývať či vytočiť?
Na toto a iné dôležité otázky sme sa pýtali odborníčky na kliešte a kliešťami prenášané ochorenia, MVDr. Markéty Derdákovej PhD. z Ústavu zoológie SAV v Bratislave.
V rozhovore nám porozprávala aj o tom:
- aký je najlepší trik na vytiahnutie kliešťa
- aké sú alternatívy klasických repelentov
- ako ochránite pred infikovaním kliešťom prenášanej choroby seba a vášho domáceho miláčika
- či naozaj nemôžete sedieť pod listnatým stromom
- ako zistíte, že vás kliešť nakazil
Nie je to tak, že kliešte vyslovene idú po človeku. Človek je len náhodný hostiteľ, ktorý sa obtrel o steblo trávy, kde parazit číhal.
Netreba sa báť chodiť do prírody, no je dôležité vedieť, ako sa chrániť pred závažnými ochoreniami, ktorými vás môže kliešť nakaziť. Niet totiž účinnejšieho lieku ako je dostatok informácií a prevencia.
Aký je životný cyklus kliešťa?
Samička kliešťa nakladie do vrchnej časti pôdy cca 2 až 3-tisíc vajíčok a v závislosti od vhodnosti podmienok sa približne z desiatich percent vajíčok vyvinú larvy. Larva vyzerá ako dospelý kliešť ale je veľmi maličká ako malé zrnko.
Aby vývojový cyklus mohol pokračovať ďalej, larva sa musí nacicať krvi na hostiteľovi (napríklad hlodavcovi), čo trvá približne 5 dní. Po nacicaní odpadne do pôdy, kde pri vhodných podmienkach prostredia (dostatočná vlhkosť, teplota a striedanie dňa a noci) sa metamorfuje na ďalšie vývinové štádium – nymfu.
Nymfa potom opäť číha na hostiteľa a keď sa nacicia (hostiteľom kliešťa obyčajného je až 200 druhov zvierat – vtáky, cicavce aj plazy) odpadne a metamorfuje na dospelého jedinca, ktorý opäť číha na vegetácii na hostiteľa.
Ak je to samička, cicia krv, ak samček – necicia, na hostiteľovi iba kopuluje so samičkou.
Ako si kliešte vyberajú hostiteľa a čo ich priťahuje k ľuďom?
Nie je to tak, že kliešte vyslovene idú po človeku. Človek je len náhodný hostiteľ, ktorý sa obtrel o steblo trávy, kde parazit číhal. Kliešte si nevyberajú len teplokrvných, ale aj studenokrvných hostiteľov, napríklad plazy. Majú zmyslový orgán, takzvaný Hallerov orgán, ktorým číhajú v steblách tráv na vydychovanie oxidu uhličitého. Často sa sústreďujú napríklad na lesných cestičkách zvery a keď sa nacicajú, ostávajú na tom mieste, kde odpadnú.
Dve najrozšírenejšie ochorenia prenášané kliešťami na Slovensku sú lymská borelióza a kliešťová encefalitída.
Ako sa môžu ľudia chrániť pred kliešťom, keď sú vonku?
Ako ochranu pred pricicaním kliešťa si do prírody treba obliecť dlhé nohavice a zasunúť ich do ponožiek, použiť účinný a kvalitný repelent. Po pobyte v prírode sa treba poriadne skontrolovať a hodiť do práčky oblečenie, na ktorom by si na vás zachytené kliešte mohli počkať. Jedna štúdia v Nemecku zistila, že ak vyperiete oblečenie na 60 stupňov, kliešte zahynú.
Aké kroky by mal človek podniknúť, keď si na tele nájde kliešťa?
Čím skôr ho vytiahnuť. O tom, ako, sa popísalo už veľa. Ja vždy hovorím – tak, ako vám to najlepšie funguje. Môžete zobrať pinzetu a vykývať ho do strán a vytiahnuť. Existuje aj taký prípravok, ktorý kliešťa zmrazí a potom sa dá ľahko vytiahnuť. Potom miesto vydezinfikujte.
Aké sú príznaky chorôb prenášaných kliešťami a ako rýchlo sa objavia po cicaní infikovaným kliešťom?
Dve najrozšírenejšie ochorenia prenášané kliešťami na Slovensku sú lymská borelióza a kliešťová encefalitída.
Všeobecné prvotné príznaky každého z ochorení môžu byť napríklad malátnosť, bolesti hlavy, horúčka, bolesti svalov, tuhnutie šije a únava, ktoré sa môžu objaviť zväčša 10 dní až 2 týždne po pricicaní infikovaného kliešťa.
Typický príznak boreliózy, ktorý sa objavuje po zhruba 10 až 14 dňoch je červená zväčšujúca sa „vyrážka (erytema migrans-boréliový erytém)”, no nie je to pravidlo. Vyskytne sa asi u 60 percent ľudí nakazených boreliózou.
Kliešte zo stromov určite neskáču. Nie sú totiž také pohyblivé, že by sa dostali na listy stromov, to je pre ne príliš vysoko.
Ako sa spomínané choroby liečia a existuje nejaká prevencia?
Kliešťová encefalitída je menej časté, ale závažnejšie ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. Je to vírusové ochorenie, proti ktorému máme vakcínu a najlepšia prevencia je v tomto prípade očkovanie. Lymská borelióza je zas infekčné ochorenie vyvolané baktériou a vakcína v tomto prípade neexistuje, no choroba sa dá liečiť antibiotikami. Vyskytuje sa častejšie než encefalitída.
Sú nejaké pokroky vo výskume alebo liečbe týchto chorôb?
Vedecké tímy aj na Slovensku testujú účinnosť tzv. protikliešťové vakcíny, ktoré by boli schopné zabrániť cicaniu kliešťa a tým pádom aj prenosu rôznych kliešťami prenášaných ochorení. Taktiež sa testuje vakcína proti lymskej borelióze, ktorá by bola účinná proti všetkých druhom borélií, ktoré toto ochorenie vyvolávajú.
Sú na Slovensku oblasti, ktoré sú obzvlášť známe vysokou populáciou kliešťov?
Na Slovensku sú kliešte všade, kde je vegetácia a dostatok vhodných rezervoárových hostiteľov. Aj v mestách. Ich výskyt ovplyvňujú aj mikroklimatické podmienky a nadmorská výška. Na Slovensku je to cca do 1000 m.n.m., vo vyšších oblastiach je ich podstatne menej. Sú po celom Slovensku v listnatých lesoch, zmiešaných a dokonca aj v ihličnatých na severe Slovenska.
Akú úlohu zohráva zmena klímy v šírení a aktivite kliešťov?
V dôsledku klimatických zmien je už dnes ich aktivita takmer celoročná. Aj v zime pri teplotách od 8 stupňov Celzia môžeme nájsť aktívne kliešte. Ich aktivita je v posledných rokoch vyššia a nájdeme ich vo vyšších nadmorských výškach, než kedysi. Nájdeme ich dnes bežne na severe Slovenska, kde ich kedysi bolo oveľa menej.
Môžu aj domáce zvieratá dostať choroby prenášané kliešťami a ako môžu majitelia chrániť svoje zvieratá?
Na ochranu domácich miláčikov ako sú psy a mačky sa odporúča použiť insekticídne prípravky proti ektoparazitom. Nájdete ich buď v tabletkovej forme alebo ako antiparazitné pipety, ktorým prípravok nakvapkáte zvieraťu na šiju. Efektívne to chráni pred kliešťami, väčšinou po dobu 1 mesiaca a potom to treba aplikovať znova.
Je pravda, že kliešť na vás môže skočiť zo stromu a preto sa nesmie sedávať pod listnatými stromami?
Kliešte zo stromov určite neskáču. Nie sú totiž také pohyblivé, že by sa dostali na listy stromov, to je pre ne príliš vysoko.
Ľudia si často myslia, že majú boreliózu, keď majú len začervenané a mierne opuchnuté miesto na koži po vytiahnutí kliešťa. Ale to tak vôbec nemusí byť.
Dokážu kliešte prežiť extrémne teploty, či už horúčavy alebo mrazy?
Nedokážu extrémy úplne prežiť. Kliešte zimu prečkávajú vo vrchných častiach pôdy – tam, kde už pôda nezamŕza. Preto ich v polárnych oblastiach, resp. tam, kde je permafrost, nenájdeme. Čo sa týka tepla, tam je problém skôr nedostatok vlhkosti, ktorú potrebujú veľmi vysokú, inak vyschnú.
Aké miesta na tele sú najčastejšie cieľom kliešťov a ako ich dôkladne skontrolovať po pobyte vonku?
Kliešť sa pricicia na tých miestach, kde máte kožu najjemnejšiu a kde ju ľahko prepichne. To môže byť šija, miesto za uchom, intímne partie. Keď na lúke zbierate bylinky a kliešť vám podlezie pod rukáv, väčšinou ostane na ruke – zo spodu, kde je koža tenšia. Kliešte nie sú také pohyblivé, ako si mnohí myslia, nebudú putovať po celom tele.
Existujú nejaké konkrétne rastliny alebo byliny, ktoré môžu pomôcť odpudzovať kliešte v záhrade alebo na dvore?
Kolegovia na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV skúšali v laboratóriu rôzne aromatické olejčeky, napríklad citronelu alebo levandulový olej. Tie fungujú, no kratšiu dobu než klasické repelenty.
Môže pravidelné kosenie trávnika, znížiť riziko výskytu kliešťov na záhrade?
Na udržiavanej záhrade, ktorá sa kosí a svieti tam slnko, moc kliešťov nenájdete. Kliešťa vám na dvor môže dovliecť iba nejaké zviera, napríklad opadne z vtáka a potom v tráve čaká na ďalšieho hostiteľa. Vyskytujú sa tam, kde nie je priame slnko, ale skôr vlhko. Najviac ich nájdeme však na lúkachv skorej jari a vo vysokej tráve.
Počuli ste nejaký mýtus alebo nesprávnu informáciu o kliešťoch, ktorú by ste rada vyvrátili?
Ľudia si často myslia, že majú boreliózu, keď majú len začervenané a mierne opuchnuté miesto na koži po vytiahnutí kliešťa. Ale to tak vôbec nemusí byť. Začervenanie ako príznak boreliózy sa na mieste cicania objavuje až po nejakej dobe, väčšinou 10 až 14 dní po cicaní infikovaného kliešťa. Táto „vyrážka” ako príznak boreliózy je červená so zosvetleným stredom a nepravidelnym ohraničením, je na dotyk teplá, svrbí a rozširuje sa (až na veľkosť 8 či 10 cm).
