Rok 2021 bol spojený s pokračujúcimi nezhodami v koalícii. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Gabriel Eštok z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Politológ Radoslav Štefančík z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave je zasa toho názoru, že najväčším úspechom vlády je, že vôbec tento rok prežila.
Eskalácia napätia
Eskalácia konfliktu vo vládnej koalícii viedla k odchodu Igora Matoviča (OĽaNO) z postu premiéra. Do vlády sa však vrátil v pozícii ministra financií, kde podľa Eštoka aj naďalej destabilizoval vzťahy vo vnútri koalície.
Štefančík doplnil, že ak by sa Igor Matovič nevedel „odlepiť zo stoličky predsedu vlády“, pravdepodobne by tento rok bol rokom predčasných volieb. „Vláda to ale nakoniec ustála, Igor Matovič vyslal za seba do premiérskeho kresla náhradu a vláda tak mohla pokračovať ďalej,“ uviedol Štefančík.
Nekonfliktnosť a kompromisy
Nový premiér Eduard Heger (OĽaNO) ukázal podľa Eštoka nekonfliktnosť a schopnosť nachádzať kompromisné riešenia, na druhej strane sa však nevedel vysporiadať s členmi vlády, ktorí sú zdrojmi konfliktov v koalícii. Spomenul tiež fakt, že vláda dokázala ustáť viaceré odvolávania svojich členov.
Zároveň však v tomto roku prišiel kabinet o dvoch ministrov, o Jána Mičovského (OĽaNO), ktorého vo funkcii ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nahradil Samuel Vlčan (nom. OĽaNO) a o Mareka Krajčího (OĽaNO). Toho vo funkcii ministra zdravotníctva vystriedal Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO).
Pozitívne snahy
Ako pozitívum Eštok hodnotí snahu vládneho zoskupenia o rozbehnutie reforiem, ktoré sú súčasťou Plánu obnovy. Rovnako pozitívne vníma, že návrh Plánu obnovy schválila Európska komisia (EK) Slovensku ako jednému z prvých členských štátov a s pozitívnym hodnotením predsedníčky EK.
„Nedostatočná komunikácia a nezapojenie zainteresovaných strán do jeho prípravy však predurčila tŕnistú cestu samotným reformám. Z Plánu obnovy sa tak miestami stal nástroj vlády na nátlak prijatia akejkoľvek reformy, ktorá v konečnom dôsledku nemusí byť ani reformou dobrou či žiaducou,“ doplnil politológ.
Za nedostatočnú označil aj samotnú komunikáciu viacerých reforiem s verejnosťou. Štefančík zasa poukázal na to, že lídri koaličných strán si tak veľmi nedôverujú, že prijať nejaký reformný zákon bude zložité. Zároveň však vyzdvihol to, že ku koncu roku sa vláde podarilo ústavnou väčšinou schváliť zákon o štátnom rozpočte.
Spory a nevraživosť
Rok 2021 podľa Eštoka tiež naznačuje, že nemusia byť naplnené nádeje o snahu orgánov činných v trestnom konaní bojovať s korupciou a oligarchickými štruktúrami. Poukázal pritom na viaceré kauzy a pseudokauzy, napríklad na paragraf 363, spôsob jeho využívania generálnym prokurátorom a jeho dôsledky pre viaceré trestné konania.
„Špeciálny prokurátor vyvoláva pochybnosti o svojej politickej nezávislosti, nepokoj vyvolávajú samotné nezhody medzi generálnym a špeciálnym prokurátorom. Dôveru v políciu podkopáva nútená výmena policajného prezidenta, pokračujú úniky zo spisov, v parlamente sa čítajú tajné správy SIS a stávajú sa tak súčasťou politického boja. Spory a nevraživosť medzi jednotlivými zložkami polície prerástli do otvoreného konfliktu, ktorý niektorí označili za vojnu v polícii,“ vysvetlil politológ.
Doplnil, že dôveru v políciu podkopáva aj neschopnosť a neochota rázne zakročiť voči osobám porušujúcim pandemické opatrenia a narúšajúcim verejný poriadok.
Dezinformačný priestor
Eštok na záver zdôraznil, že časť opozície sa definitívne zmierila so svojím ukotvením v dezinformačnom priestore. „Úroveň prekrytia bývalých vládnych a aktuálne opozičných politikov so súčasným antisystémom je až zarážajúca,“ dodal.
Podľa Štefančíka bude v nasledujúcom roku dôležité, aby sa Igor Matovič dlhodobo zdržiaval ďaleko od svetiel reflektorov, novinárskych mikrofónov a sociálnych sietí.