MELBOURNE 26. januára (WEBNOVINY) – Dvanásť mesiacov vydržala neporazenosť Rafaela Nadala na turnajoch Grand Slamu. Triumfami na Roland Garros, Wimbledone aj US Open v rozpätí 100 dní sa zapísal do tenisovej histórie, ale na zostávajúci štvrtý titul z elitnej úrovne v neprerušenom slede zatiaľ nedorástol. Tenisový osud svetovej mužskej jednotky a držiteľa 9 grandslamových trofejí sa na Australian Open v Melbourne naplnil presne do roka a do dňa. Nadal vlani vo štvrťfinále pre bolesti v pravom kolene odstúpil zo súboja s Britom Andym Murrayom (3:6, 6:7, 0:3). Teraz v rovnakej fáze turnaja a dokonca v rovnaký deň naoko odovzdane pôsobiaci prehral s krajanom Davidom Ferrerom 4:6, 2:6, 3:6. Aj keď to ľavoruký fenomén z Malorky nechcel priznať, jeho hru výrazne ovplyvnilo svalové zranenie z úvodu stretnutia. Podľa amerického komentátora Richarda Evansa išlo o stehenný sval. „Postup do semifinále je pre mňa veľkým úspechom. Je však jasné, že môj súper z nejakého dôvodu nemohol hrať na sto percent. Toto určite nie je spôsob, akým som dnes chcel postúpiť,“ zachoval Ferrer aj vo chvíľach postupovej eufórie sympatický nadhľad a rozvahu.
Nadal neprišiel do Melbourne úplne fit, keď predtým počas turnaja v Dauhe prechodil chrípku. Odrazilo sa to na jeho hladkej semifinálovej prehre s Nikolajom Davydenkom (3:6, 2:6). Počas Australian Open sa však jeho stav lepšil zo dňa na deň a po bezproblémovom postupe do štvrťfinále cez bezbranného Marina Čiliča (6:2, 6:4, 6:3) vyhlásil, že to bol jeho najlepší výkon v tomto roku a fyzicky sa cíti už takmer stopercentne. Prišiel však ďalší zápas proti mimoriadne disponovanému krajanovi a zároveň kamarátovi Ferrerovi a v ňom dlhočizný 17 minút trvajúci druhý gem, po ktorom Nadal prehrával 0:2 a začal prejavovať známky obmedzeného pohybu. Podľa Evansa odvtedy behal po kurte len 70-80 percentný Nadal, a to na koncentrovaného a mimoriadne motivovaného Ferrera v stredu ani zďaleka nestačilo.
„Nemám to rád. Nenávidím situácie, keď nemôžem dostať zo seba všetko, na čo reálne mám. Zápasy však vzdávam len vtedy, keď už naozaj nemôžem pokračovať,“ uviedol Nadal tak ako veľakrát v minulosti. Pri živote ho držala aj predstava, že súper by nemusel vydržať v nastolenom tempe a hernej prevahe až do konca zápasu a on by nemusel ukončiť svoju 25-zápasovú víťaznú sériu na grandslamových turnajoch. Občas mu svitla nádej, keď prelomil Ferrerov servis, ale súper mu to spravidla odplatil rebrejkom. „Bol to len taký letmý akt vzdoru,“ pomenoval Evans záblesky v Nadalovej hre, keď sa mal dostať do zápasu.
Svetový hráč číslo 1 ukázal svoju veľkosť aj na pozápasovej tlačovej konferencie, keď tvrdošijne odmietal otázky smerujúce k jeho nečakanej fyzickej indispozícii. „Nechcem hovoriť o zranení, lebo sa to nepatrí voči víťazovi, ktorý predvádzal tenis vysokej úrovne. Zostáva mi len poblahoželať mu k víťazstvu,“ podotkol skromne Nadal. Ešte jeden moment zo španielskeho štvrťfinále v Melbourne Parku stojí za zmienku. Keď diváci obdivne sledovali pompézny ohňostroj na počesť Dňa Austrálie a hra sa zdržala na viac ako 10 minút, Nadal zmizol s fyzioterapeutom v útrobách areálu, ale už po dvoch minútach sa zo šatne vrátil späť na kurt. Keď dostal jeho strýko a tréner v jednej osobe Toni otázku, či presviedčal Rafu, aby ten zápas predčasne vzdal, s príslovečnou Nadalovskou nevýrečnosťou odpovedal: „Neviem a myslím si, že ani on vám to nepovie.“
