Kresťanské slávenie vianočných sviatkov na území stredného Spiša je intenzívne prepojené s prejavmi karpatskej pastierskej kultúry. Ako vysvetlil etnológ Slovenského národného múzea – Spišského múzea v LevočiPeter Kováč, pastierske motívy zahrnuté v slávení Vianoc vychádzajú z evanjelia sv. Lukáša, podľa ktorého anjel zvestoval narodenie Spasiteľa ako prvým pastierom, nocujúcim pri stáde. O tomto prepojení hovoril v Levoči aj počas podujatia Pohľady do minulosti. Ide o cyklus prednášok, ktoré múzeum usporadúva mesiac v priestoroch tamojšej historickej radnice.
Tradičné ovčiarstvo bolo v tomto roku zapísané na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Svoju úlohu podstatným spôsobom zohralo práve počas spomínaných vianočných sviatkov. Podľa Kováča našiel obsah spomínaného evanjelia v pastiersko-roľníckej kultúre na slovenskom území rozsiahlu odozvu.
Pastierske sviatky
„Predstava betlehemských pastierov bdejúcich pri stádach bola pre obyvateľstvo na našom území, žijúce pastiersko-roľníckym spôsobom, blízka a dôverne známa. Obsah vianočných kolied, obyčají alebo vianočných hier hojne rozvíja reálie a tému valaského pastierskeho života. Pastieri a valasi však v tradičnom rurálnom prostredí neboli len súčasťou frekventovaných motívov vianočných sviatkov, boli tiež konkrétnymi aktérmi jednotlivých obyčají, úkonov, zvykov, hier a obchôdzok,“ uviedol etnológ, ktorý sa téme ovčiarstva a pastierskej kultúre venuje dlhodobo.
Vianoce v dedinách sa v minulosti začínali skôr. Etnológ priblížil, aký bol Štedrý deň a 25. či 26 december
Pod Tatrami sa v minulosti práve prvá omša, 25. decembra ráno po polnočnej, nazývala pastierska. Často aj samotné Vianoce boli nazývané ako pastierske sviatky či „pastirské šveto“. „Práve pastieri boli totiž akoby nositeľmi toho vianočného mystéria,“ pripomenul pre SITA Kováč. Po polnočnej omši zvykli v minulosti pastieri trúbiť na pastierskych trúbach, rohoch, plieskali bičmi, aby odháňali nepriaznivé sily, zlo.
Pastieri stáli pred všetkými
„V niektorých dedinách na Spiši bol taký zvyk, že pastieri prichádzali na začiatku omše uličkou v strede, boli sviatočne vyobliekaní, s modlitebnými knižkami a valaškami. Niekde išli prví ovčiari, bača so svojimi pastiermi, potom pastieri kráv, volov, kôz, a tak ďalej. Počas omše stáli vpredu, pred všetkými,“ opísal. Zaujímavý zvyk je podľa neho z Levočských vrchov. „Pastieri tam počas pastierskej omše sledovali vosk na sviecach. Ak sa vylieval vonku, mal byť dojný, dobrý rok,“ uviedol.
Tradičné ovčiarstvo, salašníctvo a ovčiarska kultúra spojená so sezónnym pasením oviec na Slovensku sú podľa Kováča súčasťou pastiersko-valaskej kultúry rozšírenej na celom území Karpát.
„Prostredníctvom kolonizácie na valaskom práve sa rozšírila do celej hornatej časti slovenského územia, v niektorých prípadoch aj na nížinné územia. Karpatské ovčiarstvo nadobudlo na Slovensku osobité črty prispôsobením sa prírodným a historicko-sociálnym podmienkam,“ priblížil v minulosti. Ide podľa jeho slov o horský spôsob chovu oviec zahŕňajúci sezónne pasenie na rôznych miestach a v rôznych nadmorských výškach a s ním spojené tradície a kultúrne prejavy.
