Martina, mottom vášho letného tréningového tábora, ktorý v rodných Piešťanoch pripravujete už štvrtý rok, je hľadanie novej Martiny Moravcovej. Inými slovami povedané: vychovanie takých supertalentov slovenského plávania, akým ste voľakedy boli vy. Počas tých štyroch rokov ste medzi deťmi už našli svoju nasledovníčku? Máte medzi deťmi, ktoré prešli týmto kempom, taký výrazný talent, ktorý ide vo vašich stopách?
Myslím si, že zatiaľ sa medzi dievčatami z toho vykryštalizovala predovšetkým 15-ročná Barbora Mišendová zo Spišskej Novej Vsi, ktorá Slovensko nedávno reprezentovala na majstrovstvách Európy juniorov. V dvoch súťažiach vďaka výborným časom obsadila dve šieste miesta. Výborne plávala 50 metrov motýlik a 100 metrov motýlik. Zhodou okolností sú to trate, ktoré som v minulosti plávala aj ja. Navyše, na tomto juniorskom šampionáte patrila medzi jeho najmladšie účastníčky (krátka odmlka).Takže verím, že budúci rok už bude patriť medzi horúce kandidátky na medaily. Som presvedčená, že ak sa bude stále zlepšovať, že to dokáže. Držím jej palce, aby jej to aj naďalej tak dobre ´plávalo´, aby stále bola lepšia. Ak jej bude zdravie slúžiť, ak sa bude stále zlepšovať, môže nosiť medaily z juniorských šampionátov. Myslím si, že ona by postupne mohla prebrať žezlo po mne. Ona má na to najväčšie predpoklady.
Koľkokrát Barbora Mišendová absolvovala váš letný výcvikový tábor mladých plavcov? Ako často do Piešťan chodí, čo všetko ste ju počas jej pobytov v kempe stačili naučiť?
Barbora bola v Piešťanoch na našom kempe doteraz už štyrikrát. Trikrát sa k nám dostala za odmenu za svoje výborné výsledky. Trikrát si miestenku v kempe vyplávala v bazéne. Raz si pobyt v našom tábore dokonca platila sama, lebo namiesto šiestich dní, koľko kemp trvá, bola v Piešťanoch celé dva týždne. Ten druhý týždeň si hradila sama. To už bol pobyt navyše. Tento rok si to tiež vyplávala. Momentálne je však v Spojených arabských emirátoch na sústredení pred majstrovstvami sveta juniorov, ktoré budú koncom augusta v Dubaji . Preto svoju miestenku musela prenechať inému dobrému plavcovi. Ona už má iný letný program.
O najväčšom súčasnom talente medzi dievčatami sme už hovorili. Aká je situácia okolo hľadania talentov medzi chlapcami? Aj medzi nimi sú už úspešní účastníci juniorského európskeho šampionátu, respektíve iných významných európskych a svetových podujatí?
Zatiaľ ešte nie. Lebo chlapci, hoci sú rovnako starí ako dievčatá, ale v plaveckých kategóriách je to trochu posunuté. Chlapci sú o niečo ´ostaršení.´ Preto ešte nemohli štartovať na ME juniorov. Ale máme medzi nimi napríklad účastníkov Európskeho olympijského festivalu mládeže – EYOF-u. Oni sa zatiaľ presadzujú v týchto vekových kategóriách. Teraz mám na mysli predovšetkým Tomáša Púchleho, ktorý bol na EYOF-e v semifinále, alebo Alexandra Světlíka. Aj on už raz bol v semifinále EYOF-u. Títo chlapci ešte nemali šancu štartovať na ME juniorov, ale osobne očakávam, že sa to v blízkej budúcnosti zásadne zmení. Podľa mňa, práve oni by mohli pokračovať vo veľmi sľubne odštartovanej kariére.
Momentálne prebieha 4. pokračovanie tohto vášho projektu? Koľko detí sa ho v priebehu celého augusta v troch turnusoch zúčastní – a ako to máte počtom a vekom rozdelené na turnusy?
V našom kempe máme približne stopäťdesiat detí. Najviac účastníkov je vo veku 10 – 11 rokov. Predsa sú to menšie telíčka, môžeme ich pomestiť do tých piatich dráh, ktoré máme v hoteli k dispozícii. Horšie je to už s tými pomaly takmer dvojmetrovými chlapcami a dievčatami, ktoré majú pätnásť rokov (smiech). Tých máme v turnuse pre 15-ročných okolo tridsaťpäť, maximálne do štyridsať. Plus mínus nejakí jedinci. Ako som už povedala, najviac ich je v tých najmladších ročníkov. Aj tento rok sme prvý turnus urobili pre 55 detí, v druhom turnuse ich bude podľa prihlášok približne päťdesiatdva, a tretí záverečný týždeň sa budeme venovať najstarším. Tých bude najmenej. Lebo osem dlháňov do jednej dráhy to by bolo už naozaj veľa (smiech). Je to iba päťdráhový bazén, čo nás tiež dosť výrazne limituje. Ale zatiaľ si s tým dokážeme poradiť, dúfam, že to pôjde bez problémov aj tento rok (smiech).
Koľko trénerov sa bude plaveckým talentom počas vášho výcvikového tábora venovať? Kto všetko vám bude pri ich tréningu pomáhať?
Tak väčšinou tu mám okrem seba štyroch – piatich trénerov, s ktorými máme úlohy presne rozdelené. Tento rok som navyše posilnila náš realizačný tím o kvalifikovanú posilu z nášho klubu. Je ňou bývala dlhoročná reprezentantka Martina Hrdinová, ktorá v minulosti plávala aj v Dallase. Ona tréningový tábor plavcov na dallaskej univerzite osobne zažila, neviem, či dokonca pri jednom z nich nerobila aj asistentku trénerovi (smiech). Na pomoc som ju zavolala najmä preto, aby tých povinností okolo kempu už na mňa tento rok nebolo veľa (smiech). Predsa len vzhľadom na štádium tehotenstva by som sa už mala viac šetriť, termín pôrodu mám o šesť týždňov. Síce zatiaľ všetko bez problémov zvládam, nemám žiadne ťažkosti, ale šetriť sa musím (smiech). Aby som vystačila so silami až do konca augusta.
Čo považujete za najväčšie plus tohto vášho kempu? Na čom ste si pri jeho chystaní dali najviac záležať?
Na dobrom rozdelení detí do skupín podľa veku. Je veľmi dobre, že malí plavci sú rozdelení po ročníkoch. Že je medzi nimi iba nepatrný rozdiel jedného – dvoch rokov. Sú to deti, ktoré sú si veľmi blízke nie iba výkonnostne, ale aj mentálne. Navyše, sú to športovci, ktorí sa v priebehu školského roka pravidelne stretávajú na rôznych súťažiach po celom Slovensku. Nie sú to cudzí ľudia… Aj toto je veľmi dobré. Vďaka tomuto rozdeleniu sa nám trénerom s nimi pracuje veľmi dobre. Urobiť jeden spoločný kemp pre plavcov od desať rokov až po osemnásťročných, prináša so sebou určité úskalia a riziká (krátka odmlka). Viete, tých desaťročných ´drobcov´ musíte večer ešte prikrývať pred spaním… Musíte sa im venovať ako deťom… Musíte ich učiť mnohé veci, aby si zvykli byť na dlhší čas preč z domu, ale tých osemnásťročných už musíte mať na očiach stále (smiech). Musíte ich doslova strážiť, aby to napríklad s nadväzovaním športových priateľstiev nejako extra nepreháňali (smiech).
Aký program majú účastníci kempu? Čo všetko ich v Piešťanoch čaká, na čo sa môžu tešiť?
Každý deň po tej športovej stránke začíname ráno o ôsmej rozcvičkou pri bazéne. Skôr ako ideme trénovať do bazénu, musíme telo poriadne rozhýbať. Všetky svaly. Učíme ich správne cviky, ukazujeme deťom rôzne kombinácie cvikov, učíme ich, že dobrý tréning si vyžaduje dobrú rozcvičku. Potom sa učíme plaveckú techniku priamo v bazéne. Naše deti sú výkonnostní plavci, ich netreba učiť plávať, im treba cibriť plaveckú techniku. Veľkým prínosom tohto kempu je možnosť podvodného kamerovania plaveckej techniky každého jedného účastníka. Mnohí sa s touto možnosťou stretli prvýkrát v živote a sú doslova šokovaní z toho, keď sa vidia ako vlastne plávajú, keď im detailne vysvetlíme ich nedostatky, respektíve ich drobné chyby pri plávaní. Popoludní máme ďalší blok tréningu, opäť máme možnosti učiť ich nové veci. Večer je pravidelne vyčlenený čas na stretnutia s rôznymi odborníkmi, ktorí deťom pomôžu nie iba pri ich športovom, ale aj mentálnom raste. V minulosti sme mali prednášky športového psychológa, lekára, maséra a iných odborníkov, tento rok napríklad máme zaujímavú novinku. Príde medzi nás Igor Bukovský, ktorý napísal niekoľko kníh o správnej a zdravej výžive. On bude deti učiť, čo majú jesť, ako sa majú stravovať, aby ešte lepšie výkonnostne napredovali. Nechceme, aby deti podľahli rôznym reklamám a povedzme rôznymi diétami, ktoré odpozorujú od rodičov a starších ľuddí, si pokazili stravovacie návyky, respektíve začali robiť rôzne experimenty, ktoré by im mohli poškodiť zdravie. Zaručených receptov v tejto oblasti je momentálne veľmi veľa. A mnohé z nich sú pre deti v tomto – z hľadiska ďalšieho telesného rastu citlivom veku – skôr nebezpečné, ako prospešné. Veď ak do auta nenalejete ten správny benzín, tak nebude jazdiť. Nepohne sa (smiech). A tak je to aj s ľudským telom. Športovec by mu mal dávať predovšetkým tie správne živiny a potraviny. Aj túto oblasť musia mať športovci a tréneri podchytenú, musia sa v nej vyznať. Igor Bukovský príde medzi nás ako náš bývalý kolega. On sám voľakedy súťažne plával – a veľmi dobre. Veď jeho rekordy, ktoré vytvoril ako žiak, platia na Slovensku doteraz! A už to bude pomaly dlhých tridsať rokov (krátka odmlka). Jeho rekordné časy majú poriadne dlhú bradu (smiech).
Váš osožný projekt funguje už štyri roky. Na čo z toho, čo ste doteraz urobili, ste najviac pyšná? Čo vás na tomto letnom výcvikovom kempe pre mladých plavcov najviac teší?
Teší ma, že tento projekt má určité renomé. Som rada, že tento kemp si deti vážia. Že sa k nám vracajú. Za tie štyri roky sme tu mali 323 detí, ale účastníkov bolo celkovo už päť stoviek. Sto osemdesiat sa ich k nám opätovne vrátilo. Tento rok v prvom turnuse bolo 65 nových detí, a 85 plavcov sa k nám po roku opäť vrátilo! To je pre nás veľmi dobré vysvedčenie. Som rada, že sa im tu páči. Ich spokojnosť si veľmi vážime. Vážim si aj podporu, ktorú mi Nadácia Poštovej banky prejavila na začiatku projektu. Som veľmi rada, že tú dôveru a predovšetkým podporu mi prejavuje aj naďalej. Som hrdá na to, že po prvom premiérovom ročníku sme mohli už zorganizovať ďalšie tri (smiech). Čiže naša spolupráca je kontinuálna. Pevne verím, že naša spolupráca bude pokračovať aj v budúcnosti.
Kde ste hľadali inšpiráciu na zorganizovanie tohto prázdninového výcvikového tábora?
Takéto športové kempy sa robia všade vo svete. A najmä v letných mesiacoch na amerických univerzitách. Tam som sa mohla toho projektu aj zúčastniť. Bola som súčasťou toho systému. Takže v zámorí som čerpala inšpiráciu. Samozrejme, tam to malým plavcom nemusí hradiť nadácia. Sú to ich rodičia, samoplatcovia, ktorí to deťom hradia. Motiváciu som si priniesla z Dallasu. Zapáčila sa mi hlavná myšlienka týchto prázdninových podujatí pre malých športovcov. Takže tú filozofiu som si priniesla práve odtiaľ. Chcem, aby talentované deti mohli pokračovať vo svojej kariére. Veď všetci vidíte, v akom stave je šport na Slovensku. Na každom kroku vidíte ako sa športovým aktivitám nikto z kompetentných u nás nevenuje. Všetko okolo nášho športu už dlhšie smeruje od desiatich k piatim – a ja už mám pocit, že je to už veľmi hlboko pod tou spomínanou päťkou… Na nič nie sú peniaze. Nič sa nedá robiť, všetko okolo športu je problém, pomaly neriešiteľný rébus. Preto som sa rozhodla pomôcť.
Martina, hovorili ste o dobrej spätnej väzbe, ktorú máte od detí, ktoré tento letný výcvikový tábor už absolvovali. Aká je spätná väzba zo strany rodičov, resp. od iných plaveckých trénerov zo Slovenska? Máte nejaké signály o tom, ako vašu aktivitu prijali oni?
Keďže ja po tých slovenských bazénoch už nechodím, tak neviem od trénerov, aká je spätná väzba (krátka odmlka). Ale poviem to inak. Tento rok tu máme aj dve trénerky z Dolného Kubína, ktoré sa samé prihlásili. Oslovili nás so želaním, že chcú vidieť, ako to u nás funguje. Bolo to z ich strany veľmi milé, lebo obe sú trénerky tejto vekovej kategórie plavcov. Pracujú s malými deťmi. Radi takýchto trénerov medzi sebou privítame. Radi ich naučíme niečo nové. Chceme, aby sa v Piešťanoch na týchto kempoch aj niečomu priučili (krátka odmlka). Nemáme tu čo skrývať, nerobíme žiadne tajnosti, sme ochotní podeliť sa so záujemcami o všetky naše poznatky a skúsenosti, ktoré sme nadobudli pri práci s deťmi (krátka odmlka). Čo sa týka rodičov, tam je to trochu iné. Ale vzhľadom na to, že tie svoje deti sem opätovne vodia a prihlasujú ich do tábora, tak sa im to asi páči. My tu stále máme plno, hoci väčšina detí v tábore je takých, ktoré si celý kemp musia sami zaplatiť. Nadácia Poštovej banky hradí pobyty iba 42 deťom podľa kľúča 36 najúspešnejších žiackych plavcov a šesť detí zo slabšie ekonomicky situovaných rodín, ktorých odporučia ich tréneri a učitelia. Zvyšní si pobyt v Piešťanoch musia financovať z vlastných zdrojov. Musia im to uhradiť rodičia. Skutočnosť, že tu máme stále okolo 150 detí v troch šesťdňových turnusoch, svedčí, že tá odozva v našom plaveckom hnutí je pozitívna a dobrá.
Zhováral sa Štefan Žilka