BRATISLAVA 15. júla (WEBNOVINY) – Vedci opäť podrobili slávny obraz Leonarda da Vinciho Mona Lisa výskumu. Tentokrát sa s pomocou röntgenového žiarenia snažili pochopiť tieňovanie na jej tvári. Maľba bola jednou zo siedmich da Vinciho majstrovských diel, ktoré Philippe Walter spolu s kolegami skúmali. Výsledkom ich práce je opísanie ultratenkých vrstiev lazúry a farby, použitých na dosiahnutie súvislého prechodu zo svetla do tmy. Vedeckú prácu publikovali v časopise Angewandte Chemie a mala by poskytnúť nové informácie o technike známej ako sfumato (šerosvitná maľba), ktorú da Vinci a iní renesanční maliari použili na vytvorenie jemných odtienkov či farieb. Ťahy štetcom, ktoré sa s pomocou spomínanej techniky vytvorili, sú voľným okom neviditeľné.
Predchádzajúci výskum už stanovil kľúčové aspekty sfumata, no výskumná skupina Philippa Waltera poskytla detailnejší pohľad na to, ako da Vinci tento efekt dosiahol. Tím pri výskume použil röntgenovú fluorescenčnú spektrometriu, s pomocou ktorej určil zloženie a hrúbku každej nanesenej vrstvy. Vedci sa zamerali na deväť tvárí (vrátane Mony Lisy), pochádzajúcich zo siedmich malieb Leonarda da Vinciho, ktoré pokrývali 40-ročné obdobie v jeho kariére. Vedci boli schopní priblížiť rozličné metódy, ktoré maliar použil pri vytváraní tieňov na tvárach. Z analýzy vyplynulo, že da Vinci dokázal nanášať lazúry v len niekoľko mikrometrov tenkých vrstvách. Celková hrúbka vrstvy tak nepresiahla 30 až 40 mikrometrov.
Vedci štúdiu uskutočnili v miestnostiach francúzskeho Musée du Louvre, kde sa obraz Mony Lisy v súčasnosti nachádza. Medzi iné obrazy, ktoré vedci podrobili výskumu patrili Madona v skalách, Svätý Ján Krstiteľ, Zvestovanie, Bakchus, La Belle Ferroniére a Svätá rodina so svätou Annou.
Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
SITA