BRATISLAVA 4. apríla (WEBNOVINY) – Slovenské a české hokejové kluby by v budúcnosti mohli súťažiť v spoločnej lige.
Aj o tom vo štvrtok spolu hovorili prezident Ivan Gašparovič s českou hlavou štátu Milošom Zemanom, ktorý je v Bratislave na svojej prvej zahraničnej ceste.
„Ja už asi šesť rokov nabádam svojich českých spoluobčanov a najmä reprezentantov príslušných športových zväzov, aby uvažovali o spoločnej slovensko-českej hokejovej lige,“ vyhlásil Zeman po stretnutí s Gašparovičom.
Slovenský prezident mu vraj povedal, že napríklad pre spoločnú futbalovú ligu nie sú vytvorené podmienky.
Hokejová liga by však podľa Zemana mohla byť nosným projektom, o ktorom by mohli obidve krajiny v dohľadnej budúcnosti uvažovať.
Prezidenti sa zhodli na tom, že Slovensko a Česku budú spolupracovať aj v oblasti investícií, dopravy, cestnej siete či armády. „Mali by sme zlepšiť dopravné spojenie, spoluprácu dopravných podnikov, ako napríklad Cargo,“ povedal Zeman.
Obrazom: Návšteva Miloša Zemana na Slovensku
Český prezident zdôraznil, že na svoju prvú zahraničnú návštevu nepricestoval do Bratislavy len preto, aby zachoval tradíciu, ale najmä preto, že vzájomné vzťahy oboch štátov sú nadštandardné.
Slávnostná večera a darčeky
Prezident Ivan Gašparovič daroval svojmu českému partnerovi Milošovi Zemanovi, ktorý je v Bratislave na svojej prvej zahraničnej ceste, súpravu modranskej keramiky a kolekciu modranských vín od firmy Elesko.
Prvá dáma Silvia Gašparovičová zasa darovala svojej českej partnerke Ivane Zemanovej ručne vyrobený šperk „Podstata“ od autorky Marty Filovej. Agentúru SITA o tom informoval hovorca prezidenta Marek Trubač.
Gašparovič vo štvrtok na počesť českého prezidenta s manželkou podával v Prezidentskom paláci slávnostnú večeru. Ako aperitív Gašparovič najskôr ponúkol hruškovicu, hlavy štátov si potom pochutnali na paštéte z husacej pečene s červeným vínom a lesným ovocím a na grilovanom údenom oštiepku na zemiakovej placke s paradajkovými concassé.
Ako hlavné jedlo sa na večeri podávala hovädzia sviečková s čokoládovo-alibernetovou omáčkou, zemiakové mousseline a karamelizované cibuľky. Dezertom bola gaštanová torta so šľahačkou a brusnicami. Po večeri sa podávala káva, ale aj rozličné druhy vín a karpatské brandy.
Medzi Prahou a Bratislavou už podľa jeho slov 12 rokov nejestvuje žiadny spor. „Poslednú takú konfliktnú zónu sme riešili pred 12 rokmi v otázke delenia zvyšku federálneho majetku,“ poznamenal. Gašparovič doplnil, že v spolupráci s Českou republikou chceme do budúcna dosiahnuť ešte ďalšie úspechy.
Po rokovaní s Gašparovičom dnes Zeman položil vence k pamätníku oslobodenia Bratislavy na Námestí Eugena Suchoňa. Zemana dnes okrem Gašparoviča prijal aj premiér Robert Fico.
V piatok si Zeman položením venca k pamätníku na nábreží Dunaja uctí pamiatku Milana Rastislava Štefánika, stretne sa s primátorom hlavného mesta Milanom Ftáčnikom a na Bratislavskom hrade bude obedovať s predsedom parlamentu Pavlom Paškom.
Naposledy bol český prezident na oficiálnej návšteve Slovenska nedávno, 26. februára do Bratislavy pricestoval Václav Klaus.
Víťaz januárových prezidentských volieb Miloš Zeman nahradil Klausa na najvyššom poste 8. marca.
Obrazom: Inaugurácia prezidenta Miloša Zemana
Česko-slovenské vzťahy
Spoločné dejiny Česka a Slovenska siahajú do roku 1918, keď po rozpade Rakúska – Uhorska vznikla okrem iných štátnych útvarov aj Československá republika.
Štát sa rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska, do roku 1945 aj na území Zakarpatskej Ukrajiny a na menších územiach dnešného Poľska. Okrem rokov 1939-45 spájajú Česko a Slovensko spoločné dejiny, obdobie po roku 1945 do roku 1960 nazývajú historici obdobím ľudovej demokracie, po ktorom do roku 1989 nastalo socialistické obdobie.
Od novembra 1989 bolo Česko-Slovensko demokratickou republikou, uskutočnili sa viaceré reformy obnovujúce demokraciu a trhový mechanizmus, no pretrvávali rozdielne názory na budúcu podobu česko-slovenskej federácie. Obdobie po novembri bolo poznačené viacerými nezhodami – o názve štátu bola „pomlčková vojna“, pretrvávala asymetria mnohých štátnych inštitúcií a nezhody boli o vytváraní samostatných štátnych symbolov.
Po druhých slobodných parlamentných voľbách v Česko-Slovensku v roku 1992, po ktorých sa premiérmi stali Václav Klaus v Českej republike a Vladimír Mečiar v Slovenskej republike, udalosti smerovali k rozpadu republiky.
Rozchodu predchádzalo prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky, uznesenie Slovenskej národnej rady zo 17. júla 1992, v ktorom poslanci požadovali samostatnosť Slovenska. Deklarácia bola súčasťou procesu, ktorého vyvrcholením bol rozpad ČSFR a vznik samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993.
Federálne zhromaždenie 25. novembra 1992 schválilo ústavný Zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky. O polnoci 31. decembra 1992 zanikol spoločný štát Čechov a Slovákov a vznikli dva samostatné štáty – Slovenská republika a Česká republika.