MOSKVA 30. novembra (WEBNOVINY) – Tajné správy z amerických veľvyslanectiev po celom svete, ktoré začala v nedeľu zverejňovať internetová stránka WikiLeaks, sú pre ruské tajné služby vynikajúcim zdrojom študijného materiálu. V utorok to v Moskve vyhlásil šéf ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Michail Fradkov. Jeho podriadení budú v najbližšom čase materiály z WikiLeaks podrobne skúmať a s ich hodnotením čím skôr oboznámia Kremeľ. WikiLeaks podľa Fradkova „zverejnila hotový poklad, čo sa týka analytického materiálu“. „Vyhodnocovaním rôznych informácií sa zaoberáme vlastne stále, ale toto je niečo výnimočné,“ teší sa šéf ruskej zahraničnej rozviedky. Otázkam, či materiály na WikiLeaks poškodia americkú diplomaciu alebo naštrbia vzťahy medzi USA a Ruskom, sa Fradkov vyhol. „Takýto typ udalostí my nekomentujeme,“ povedal.
V materiáloch zverejnených na WikiLeaks, ktoré pochádzajú z amerického veľvyslanectva v Moskve sa okrem iného píše o údajnej korupcii v najvyšších kruhoch v Kremli. Americkí diplomati v správach do Washingtonu tvrdia, že súčasné ruské vedenie je prepojené s organizovaným zločinom. O prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi americkí diplomati píšu, že nemá v štáte príliš veľkú reálnu moc. Tú má podľa nich stále premiér a bývalý prezident Vladimir Putin, ktorý sa podľa týchto správ plánuje v roku 2012 opäť vrátiť do prezidentského kresla.
Čína vyzvala USA k riešeniu problému s WIKILEAKS
Čína v utorok vyzvala Spojené štáty aby sa „náležite vyrovnali“ s únikom tajných hlásení amerických diplomatov zverejnených na internetovej stránke WikiLeaks. Na tlačovej konferencii v Pekingu o tom informoval hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Chung Lej. Podľa jeho slov Peking „dúfa, že sa s tým Američania vyrovnajú„.
Zo zverejnenej diplomatickej komunikácie medzi americkými veľvyslanectvami po svete a rezortom diplomacie vo Washingtone totiž vyplýva obvinenie, že Čína mala úmyselne prehliadať vývoz severokórejských rakiet do sveta. Peking sa v nich spomína aj ako objednávateľ útoku hackerov na americký Google a iné servery.
„Dúfame, že americká strana správne zvládne príslušné otázky,“ uviedol na adresu zverejnených informácií hovorca ministerstva zahraničia Chung Lej. „Neželáme si žiadne narušenie čínsko-amerických vzťahov,“ dodal počas pravidelnej tlačovej konferencie. Podľa iného zdroja sa čínski diplomati vyjadrovali na adresu nevyspytateľného severokórejského režimu, blízkeho spojenca Číny, ako o „rozmaznanom dieťati“. Peking je podľa dokumentov tiež ochotný podporiť zjednotenú Kóreu.
WIKILEAKS: Čína sa obávala reformy OSN
Čína vyjadrila Spojeným štátom americkým svoje znepokojenie týkajúce sa snáh zreformovať Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov (BR OSN) a varovala, že pri jej prípadnom rozšírení nebude akceptovať Japonsko. Vyplýva to z telegramu zverejneného v pondelok portálom WikiLeaks. Čína v roku 2005 napomohla neúspech Brazílie, Nemecka, Indie a Japonska získať stále kreslá vo vplyvnom orgáne OSN. Ale od vtedy si dávala pozor na verejné vyhlásenia svojich predstaviteľom, ktorí často hovorili iba o tom, že Peking chce s ostatnými o tejto otázke rokovať.
Podľa tajného telegramu, ktorý WikiLeaks zverejnil, viceminister zahraničných vecí Číny Che Ja-fej americkému diplomatovi povedal, že Peking sa „obáva spádu udalostí, ktoré stavali na reforme BR OSN“. Podľa dokumentu, ktorý opätovne vydal denník Guardian, Che povedal, že súčasných piatich stálych členov rady – Veľkú Britániu, Čínu, Francúzsko, Rusko a Spojené štáty – by nebolo dobré „zriediť“.
„Ak skončíme so (skupinou) ‚P10‘, Čína aj Spojené štáty ‚budú mať problém‘,“ citoval viceministra americký chargé d’affaires v Pekingu Dan Piccuta. „Okrem toho, pre čínsku verejnosť by bolo zložité prijať Japonsko ako stáleho člena“ BR OSN, povedal diplomat. Che mal Spojené štáty požiadať, aby v tejto otázke neboli „provokatívne„. Spomínaný americký diplomat v apríli 2009 vyhlásil, že „o tom, ktoré krajiny podporia pre stále členstvo (rady), sa nerozhodlo“. Dodal však, že „je ťažké si predstaviť akékoľvek rozširovanie rady, ktoré by nezahŕňalo Japonsko, druhého najväčšieho prispievateľa do rozpočtu OSN„.
Čína má s Japonskom dlhodobo napäté vzťahy, ktoré sa tento rok ešte zhoršili po tom, ako Tokio v sporných vodách zadržalo čínske plavidlo. Iternetový portál WikiLeaks, ktorý v roku 2006 založil Austrálčan Julian Assange, sprístupnil v októbri verejnosti 77-tisíc utajovaných dokumentov americkej armády o bojoch v Afganistane v rokoch 2004 až 2010, čo vzbudilo hlasný odpor v USA a viacerých európskych krajinách. V nedeľu portál zverejnil ďalších 250-tisíc tajných dokumentov americkej diplomacie. Väčšinou ide o hodnotiace správy z amerických veľvyslanectiev.
Iránsky duchovný líder zomiera na rakovinu
Iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí má rakovinu a môže zomrieť „do niekoľkých mesiacov“, uvádza sa v dokumente zverejnenom portálom WikiLeaks. Táto informácia, ktorú v utorok uverejnil britský denník Telegraph, má pôvod v úradnom zázname amerického konzulátu v Istanbule, ktorý cituje obchodníka s úzkymi kontaktmi s bývalým iránskym prezidentom Hašemim Rafsandžáním. Ten mal údajne povedať, že Chameneímu diagnostikovali neobvyklú formu leukémie.
„Chameneí pravdepodobne zomrie do niekoľkých mesiacov,“ píše sa v zázname konzulátu z augusta 2009, uvádza WikiLeaks. V tej dobe Rafsandžání zintenzívňoval kampaň proti znovuzvoleniu prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda. „Výsledkom toho je, že Rafsandžání ukončil kampaň v rámci Zhromaždenia expertov proti Chameneímu a teraz sa zameral na to, aby ‚nechal prírodu nabrať svoje smerovanie‘,“ píše sa v dokumente. „Po tom, ako najvyšší (duchovný) vodca zomrie, Rafsandžání sa pokúsi mobilizovať Zhromaždenie expertov, aby za nového najvyššieho lídra zvolili jeho… Ak sa mu to podarí, potom vyzve Ahmadínedžáda, aby rezignoval a vyhlásil nové voľby,“ dodáva správa.
Zástanca tvrdého prístupu Chameneí má v Iráne v štátnych záležitostiach najdôležitejšie slovo. Terčom jeho kritiky sa často stala zahraničná politika Spojených štátov amerických.
Internetový portál WikiLeaks, ktorý v roku 2006 založil Austrálčan Julian Assange, sprístupnil v októbri verejnosti 77-tisíc utajovaných dokumentov americkej armády o bojoch v Afganistane v rokoch 2004 až 2010, čo vzbudilo hlasný odpor v USA a viacerých európskych krajinách. V nedeľu portál zverejnil ďalších 250-tisíc tajných dokumentov americkej diplomacie. Väčšinou ide o hodnotiace správy z amerických veľvyslanectiev.
