Masové demonštrácie, policajná razia, revolučné nálady: Je Poľsko v stave studenej občianskej vojny? Odpovedá odborník

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Protesty v Poľsku
V Poľsku sa organizujú masové demonštrácie proti novej vláde Donalda Tuska. Foto: SITA/AP - koláž SITA Webnoviny.
Tento článok pre vás načítala AI.

Poľská polícia zadržala v utorok bývalého poľského ministra vnútra Mariusa Kamiňského a jeho bývalého námestníka Macieja Wąsika. Zatknutím prominentných opozičných politikov sa politická kríza v Poľsku ďalej prehlbuje. Situáciu sme analyzovali s politológom Miroslavom Řádekom.

Razia v prezidentskom paláci a zatknutie Kamiňského a Wąsika vyvolal v Poľsku veľký ohlas. Už v ten večer sa zhromaždili davy ľudí pred prezidentským palácom ako aj varšavskou policajnou stanicou, kde politikov držali.

Následne v poľskej metropole sa vo štvrtok (11. januára 2024) organizoval obrovský protivládny protest. Ľudia vyšli do ulíc, aby vyjadrili svoj nesúhlas s zmenami v štátnych médiách, ktoré nastolila vláda Donalda Tuska a zároveň protestovali proti uväzneniu opozičných politikov.

Podľa strany Právo a spravodlivosť (PiS) sa na proteste zúčastnilo 100 000 až 300-tisíc ľudí, naopak varšavská radnica hovorí len o 35-tisíc protestujúcich. Sociálne siete už obehli videá z protivládnych demonštrácii v Poľsku, ktoré zaznamenávajú davy ľudí s vlajkami a transparentmi, ktorí zaplavili celé ulice:

Silnie polarizácia spoločnosti

Odborníka sme sa pýtali na aktuálnu politickú situáciu v Poľsku a do akej miery je závažná. „V Poľsku bola v ostatných, zhruba ôsmych rokoch pomerne silná spoločenská a politická polarizácia. Po voľbách v minulom roku sa zjavne ešte aj naďalej vyhrocuje. Je jasné, že sa situácia neukľudňuje,“ hovorí v úvode politológ Řádek.

„Právo a spravodlivosť bola pri moci od roku 2015 a len veľmi neochotne prenechávala politickú moc v krajine práve Občianskej platforme. Hodnotím to ako snahy opozície robiť prieky novej legitímnej vláde,“doplnil ďalej.

Nemyslím si, že sa politická situácia v Poľsku upokojí a že podobných protestov budeme v dohľadných týždňoch a mesiacoch vidieť menej. Právo a spravodlivosť je dominantnou stranou v poľskom straníckom systéme. Jej hodnotová výbava je taká, že sa bude snažiť využiť každú príležitosť na to, nielen aby robila obštrukcie v poľskom Sejme, ale aj v uliciach poľských miest,“ hovorí Řádek.

Môže zasiahnuť Európska únia?

Exminister vnútra Kamiňský oznámil, že začína vo väzení držať hladovku a svoje odsúdenie označil za „akt politickej odplaty. Poľský prezident Andrzej Duda označil oboch politikov za „prvých politických väzňov v Poľsku od roku 1989. Slobodu kruto pošliapali, dnes stále viac žijeme v orwellovskom svete,“ vyjadril sa poľský expremiér Mateusz Morawieczki a vyzval západný svet, aby sa neprizerali nečinne na to, čo sa deje v Poľsku.

Donald Tusk
„Kým politici vlády Donalda Tuska hlásajú s úsmevom lásku a umiernenosť, súbežne s tým hrubou silou útočia na svojich oponentov a chcú zastrašiť aj spoločnosť,“ hovorí Jacek Karnowski, šéfredaktor poľského týždenníka Sieci. Poľská liberálna vláda chce podľa jeho slov brániť normálnemu fungovaniu opozície, zároveň chce vyvolať radikalizáciu opozície, aby mohla voči nej zakročiť ešte tvrdšími prostriedkami. Foto: SITA/AP.

Poľská opozícia sa teda snaží osloviť zahraničie aj európske štáty, môže sa však do prípadu zapojiť aj Európska únia?.

Neviem si úplne predstaviť ako by sa mohla vo vnútorných záležitostiach (v otázkach spravodlivosti), pri takýchto prípadoch angažovať Európska únia. Najskôr musí prebehnúť legálny proces so zadržiavanými politikmi. Ak nebude dodržané právo na spravodlivý súdny proces, jednoducho sa môžu dožadovať nápravy u európskych súdov pre ľudské práva,“ vysvetľuje Řádek.

„Na Slovensku máme tiež niektorých predstaviteľov verejného života, ktorí vyhrali súdy so Slovenskom práve kvôli tomu, že sa cítili byť poškodení postupom štátu pri ich trestnom stíhaní. Podobne to môže byť aj v Poľsku. Vzhľadom na to, že v EÚ nemáme ‚spoločného ministra spravodlivosti‘, nemáme jednotné trestné právo, preto je to čisto vnútorná poľská záležitosť,“ priblížil politológ.

„Do istej miery je to trochu paradoxné, keď súčasný poľský prezident, ktorý je nominantom strany PiS alebo vôbec predstavitelia tejto strany sa obracajú s výzvami na Európsku úniu, pretože oni boli tí, ktorí tvrdili, že EÚ skôr Poľsku škodí. EÚ viedla spor s predstaviteľmi tejto politickej strany o to, akým spôsobom funguje v Poľsku právny štát,“ poznamenal tiež Řádek.

Uväzenenie dvoch opozičných politikov nazval bývalý poľský premiér Morawieczki politickou pomstou novej vlády Donalda Tuska:

Expresné čistky v médiách

Hoci konzervatívna strana PiS vyhrala voľby v októbri 2023, no vytvorením trojkoalície strán – liberálna Občianska koalícia, stredopravá aliancia Tretia cesta a strana Nová ľavica; stratila väčšinu.

V polovici decembra 2023 došlo k výmene vlády a kabinet vedený PiS nahradila nová vláda Donalda Tuska. Tá okamžite začala s expresnými čistkami vo verejnoprávnych médiách, čo pobúrilo časť poľskej verejnosti. Tuskova vláda zároveň prerušila financovanie verejnoprávnych médií a začala aj s prepúšťaním novinárov. Viacerí to vyhodnotili spôsobom, že Tusk ide na to príliš zostra.

Podľa odborníka jeden z prvých vecí, ktoré si vlády zvyčajne poriešia po nástupe, sú práve verejnoprávne média.

„Vládna moc prirodzene chce mať kontrolu nad masovými prostriedkami, ktoré sú financované z verejných peňazí. Keďže doteraz boli verejnoprávne média výrazné naklonené práve strane PiS, a boli výrazne konzervatívne, tak si neviem úplne predstaviť pri ich ideovom zameraní, že by nová poľská vláda nechala tých istých ľudí riadiť tieto média, pretože by pokračovali v informovaní v tom duchu, ako to robili za vlády PiS,“ hovorí Řádek.

„Poľsko má za sebou dve volebné obdobia vlády PiS, ktoré sa snažilo v Poľsku mocensky zabetónovať. Dnes sa nová vláda snaží do vedenia verejných inštitúcií dosadzovať vlastných nominantov, čo je prirodzené pri výmene akejkoľvek vlády,“myslí si odborník.

„Na mňa to pôsobí tak, že PiS sa nechce vyrovnať s volebnou porážkou a že sa snaží akejkoľvek obštrukcie len aby jej ľudia zostali vo funkciách štátu, kam ich dosadila táto politická strana. Predpokladám, že akékoľvek rozhodnutia a kroky, ktoré bude robiť vláda aj v rámci trestných stíhaní bývalých vládnych predstaviteľov bude PiS využívať na mobilizáciu proti vláde,“ doplnil Řádek.

Stav studenej občianskej vojny

Existuje hrozba ďalšej polarizácie spoločnosti v Poľsku? „V takejto atmosfére si nemyslím, že by sa mala nejako zvyšovať polarizácia, ona je už dnes pomerne vysoká. Keby sa mala polarizovať ešte viac, tak by to malo smerovať k nejakým násilným protestom, alebo vo veľmi vyhrotenej situácii až k občianskej vojne,“hovorí Řádek.

Môže sa stať, že vzhľadom na vysokú podporu PiS budú v Poľsku paralelne fungovať dve vládne moci – oficiálna vláda a akási tieňová vláda? „Je prirodzené, že existujú tieňové kabinety, že opozičné politické strany majú svoje tzv. tieňové vlády. Bolo to súčasťou politického folklóru alebo parlamentných demokracií pred 20 rokmi,“ pripomenul Řádek.

„Na tieňové vlády sa trošku pozabudlo, že toto si opozičné strany ako keby robili pre svoju potrebu, aby informovali verejnosť o svojich vlastných predstavách o fungovaní exekutívy. Ak by si PiS zostavila svoju vlastnú tieňovú vládu, bolo by to v limitoch parlamentnej demokracie,“hovorí odborník.

Poland Politics
Jaroslaw Kaczyňski, predseda strany Právo a spravodlivosť, tvrdí, že cieľom novej vlády je „naplniť očakávania EÚ“ a transformovať Poľsko na „oblasť obývanú Poliakmi a ovládanú zvonku“. Na snímke Kaczyňski na protivládnom proteste 11. januára 2024. (AP Photo/Czarek Sokolowski)

Prezident ako spojenec PiS

V Poľsku je mimoriadne napätá politická situácia aj z dôvodu, že prezidentom je Andrzej Duda, ktorý je zo strany PiS a považuje sa za spojenca predošlej vlády. Duda od začiatku kritizuje expresné zmeny a praktiky, ktoré nastolila Tuskova vláda. Po zatknutí opozičných politikov tiež oznámil, že chce znova udeliť milosť Kamiňskému a Wasikovi.

„Prezident Duda má prostredníctvom týchto krokov veľký potenciál niekedy v budúcnosti viesť stranu Právo a Spravodlivosť, ktoré síce nezískalo vládnu väčšinu, ale stále je najsilnejšou parlamentnou politickou stranou. Poľský prezident sa správa racionálne vo vzťahu ku svojej vlastnej politickej budúcnosti, pretože týmito rozhodnutiami môže získať veľkú podporu práve konzervatívnych Poliakov,“ zhodnotil Řádek.

Andrzej Duda
Hlavnou prekážkou pre novú Tuskovu vládnu koalíciu bude právomoc prezidenta vetovať návrhy zákonov schválené v parlamente. Andrzej Duda zostane vo funkcii do polovice roku 2025. Foto: archívne, SITA/AP

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Donald TuskMateusz MorawieckiMiroslav Řádek
Firmy a inštitúcie Právo a spravodlivosť (PiS)