Mária Dušinská o Nórsku – krajine príležitostí (rozhovor)

Čo nám zabezpečí zdravé starnutie? Dôležitý je životný štýl, výživa, genetika a spoločnosť, ale aj okolité prostredie. Aj toto je téma, ktorej sa (nielen) v Nórskom inštitúte pre výskum ovzdušia (NILU) venuje Mária Dušinská.

Naše pozvanie prijala excelentná vedkyňa, pre ktorú je „práca celý život“. Krátky rozhovor, ktorý nám poskytla pred konferenciou, a téma jej vystúpenia naznačujú, že Jesenná ITAPA 2024 bude opäť podujatím plným aktuálnych tém, riešení a inšpirácií.

Naše zdravie ovplyvňuje celý rad faktorov. Od vrodených dispozícií cez životný štýl po prostredie, v ktorom žijeme. V ktorej z týchto skupín máme najväčšie rezervy, ak chceme žiť zdravšie, kvalitnejšie a dlhšie?

Je to pravda. Zdedili sme určitú predispozíciu na rôzne riziká k závažným ochoreniam. Niekto je viac senzitívny, iný je voči vonkajším vplyvom prostredia odolnejší.

Je celý rad génov, ktoré sa môžu podieľať na ochrane pred týmito vplyvmi, a mutácie v niektorých génoch alebo polymorfizmy v génoch, ktoré kódujú dôležité proteíny, resp. enzýmy, nás môžu ochrániť alebo naopak urýchliť nežiaduce procesy v bunkách, tkanivách a orgánoch a nakoniec zapríčiniť ochorenie.

To, čo môžeme urobiť alebo ovplyvniť my sami, je nielen nevytvárať podmienky pre škodlivé prostredie (v spoločenskom kontexte), ale aj individuálne sa vyhýbať takémuto prostrediu vrátane stresu a škodlivých návykov, akým je fajčenie, alkohol, nezdravé stravovanie a zlá životospráva.

Laboratórium zdravotných účinkov (Health Effects Laboratory at Norwegian Institute for Air Research Norway), ktoré ste roky viedli a ktoré „považujete za vaše dieťa“, pomáha znižovať negatívny vplyv rôznych produktov/látok na ľudské zdravie a životné prostredie. Aký je reálny dopad vašich zistení?

V prvom rade už nie som vedúca laboratória. Do septembra minulého roka som pôsobila ako vedecký líder, tzv. Scientific Director, avšak už sa len s pýchou dívam na moju skupinu, ako sa im darí a ako posúvajú výskum na vyššiu úroveň. Pomáham radami a tam, kde ma potrebujú.

Teší ma, že môžem byť užitočná. Naša skupina vyvíja nové in vitro modely, ktoré sú fyziologicky bližšie k živým organizmom. Voláme ich mini tkanivá alebo mini orgány. Máme napríklad pečeňový alebo pľúcny model. Tým nielen prispievame k tzv. 3R (reduction, replacement, refinement) zníženiu výskumu na zvieratách, čo je v prvom rade etické, menej nákladné a časovo menej náročné, ale keďže ide o ľudské bunky, často aj bližšie k skutočným procesom v ľudskom organizme. Podieľame sa na štandardizácii a validácii nových metód, aby sa stali validovanými OECD testami a mohli sa použiť v hodnotení rizík na zdravie.

V našom laboratóriu zisťujeme možné mechanizmy, ktoré vedú k zmenám v bunkách a v konečnom dôsledku k závažným ochoreniam. Overenými, ale aj novými metódami testujeme chemické látky vrátane nanočastíc. Reálny dopad našich zistení je napríklad v tom, že tie látky, ktoré sú mutagénne, môžu byť aj karcinogénne, a teda buď nedostanú povolenie na výrobu alebo sa ich použitie značne obmedzí len tam, kde nie je lepšia alternatíva.

Aká je v otázkach kvality nášho zdravia a najmä prevencie úloha nás samých, zdravotníctva, vzdelávacích inštitúcií či spoločnosti ako takej? Nakoľko ho máme vo vlastných rukách?

Vedci a zdravotníci v Nórsku i na Slovensku sú vysoko erudovaní odborníci a svoje znalosti a výsledky najnovších výskumov prenášajú do vzdelávania a, pokiaľ sa dá, aj priamo do zdravotníctva. Bohužiaľ, nie všetko máme vo vlastných rukách.

Úroveň štátu sa dá posúdiť podľa toho, ako je vybudovaná infraštruktúra kľúčových odvetví – predovšetkým zdravotníctva a školstva. V Nórsku sú veľmi dobre vybudované inštitúcie a celková starostlivosť o vzdelanie, zdravie i rodiny je veľmi vysoká.

Aj z témy 1on1 rozhovoru možno čítať, že na konferencii Jesenná ITAPA pôjde aj o to, aby sme sa na Slovensku najlepšími nórskymi skúsenosťami inšpirovali. Sú vôbec prenosné a čo v tomto smere považujete za najdôležitejšie?

Určite, skúsenosti z Nórska sú prenosné. Nórsko je počtom obyvateľov také ako Slovensko. Je to krajina, ktorá bola v minulosti v prevažnej miere agrárna. Takže určite tu sú nejaké paralely. Ide však o komplexný problém. Nórsko je bohatá krajina, hoci taká vždy nebola.

Po objavení zdrojov z nerastných surovín Nóri veľmi rozumne investovali a vytvorili si fond, z ktorého čerpajú zdroje. Základ je teda v ekonomike, dobrom hospodárení a vo vybudovaní pevných demokratických inštitúcií a starostlivosti o tých najzraniteľnejších vrátane detí, mladistvých, chorých a starých. Nóri sú podľa mňa zároveň skromní a prajní. Aspoň tak to sledujem v mojej generácii. Jej príslušníci si ešte pamätajú jednoduchý život v nie veľkom luxuse. Navyše sú ochotní prispievať do spoločnosti.

Dane sú veľmi vysoké, ale oni vedia, že budú použité na zlepšenie infraštruktúry a pre spoločné dobro. Je tam veľká dôvera v štát a inštitúcie. Zmeny teda nemôžu nastať hneď a výsledok je odraz komplexného prístupu štátu, spoločnosti a jednotlivcov.

Vaša práca je váš život, netajíte sa týmto krédom. Čo je pre vás vo vašom profesijnom živote podstatné?

Mám v živote šťastie, že mám prácu, ktorá je pre mňa zábavou a koníčkom. Je to povolanie, ktoré mi dovoľuje slobodne myslieť a tvoriť.

Rada hovorím, že sa hrám a vymýšľam a ešte mi za to aj čosi platia. Tiež verím, že je to zmysluplné povolanie a prispieva hoci možno len čriepkami k novým poznatkom a zlepšeniu zdravia. Mám a vždy som okolo seba mala skvelých mladých ľudí, úžasný tím, a nesmierne sa teším, keď sa im darí.

Robiť zmysluplnú prácu a pomáhať je veľmi podstatné. Myslím, že to dokáže naplniť každého.