Dôvodom sankcionovania Sedemdesiatsedemročného ruského umelca pochádzajúceho z Donbasu je to, že navštívil takzvanú Doneckú ľudovú republiku a počas návštevy robil vyhlásenia na podporu separatistov.
Stiahnuť veľvyslanca sa Turecko rozhodlo urobiť po tom, ako Senát v tejto latinskoamerickej krajine schválil legislatívu uznávajúcu masakru Arménov počas prvej svetovej vojny za genocídu.
Nemecká kancelárka bola v Moskve na návšteve pri príležitosti 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe, sobotňajšej vojenskej prehliadky na Červenom námestí sa však nezúčastnila.
Dokument, na ktorom sa podieľalo desať krajín, je prvým svojho druhu po udalostiach v Saná, kde niekoľko mesiacov trvajúca kríza v januári vyústila do rezignácie prezidenta a rozpustenia parlamentu.
Šéfovia ministerstiev obrany kvarteta severoeurópskych krajín vo štvrtok podpísali dohodu u užších obranných vzťahoch s cieľom zvýšiť ostražitosť voči deklarovanej bezpečnostnej hrozbe zo strany Ruska.
Americký prezident prisľúbil po stretnutí s irackým premiérom, že USA budú pokračovať v poskytovaní výcviku a inej podpory irackej armáde, aby mohla uskutočňovať aj ofenzívne operácie.
Ruský šéf zahraničia Sergej Lavrov ostro kritizoval byrokratické pozadie Bruselu, ktoré podľa neho „účelovo vyvoláva konfrontáciu medzi Ruskom a Európskou úniou.“
O budúcnosti protiruských sankcií budú lídri Európskej únie rokovať na svojom júnovom summite. Francúzsky prezident Hollande považuje predĺženie sankcií za pravdepodobné.
Severoatlantická aliancia chce v plánovaných silách rýchleho nasadenia, ktoré vytvára v období napätia medzi Západom a Ruskom pre krízu na Ukrajine, mať desaťtisíce mužov.
Prestrelka s bezpečnostnými silami trvala až sedem hodín, skončila sa smrťou všetkých štyroch militantov. K zodpovednosti sa prihlásili povstalci z Talibanu.
OSN uvádza, že asi sedem miliónov ľudí nemá prístup k pitnej vode a k hygienickým zariadeniam. Ďalších asi 25 percent z 24,5 milióna obyvateľov KĽDR nemá prístup k riadnej zdravotníckej službe.