BRATISLAVA 2. mája (WEBNOVINY) – Legendárna športová gymnastka bývalého Česko-Slovenska, sedemnásobná olympijská víťazka Věra Čáslavská má vo štvrtok 3. mája vzácne životné jubileum.
Rodáčka z Prahy oslávi práve v tento deň svoje 70. narodeniny (nar. 3. 5. 1942).
Podľa pôdovdného plánu sa Čáslavská chcela vyhnúť „pompéznostiam“, napokon však sedemdesiatku strávi v centre diania vo veľkej všeobecnej pozornosti.
V stredu výnimočná športovkyňa pokrstí špeciálnu poštovú kartu s jej portrétom, večer sa zúčastní na premiére celovečerného dokumentárneho filmu „Věra 68“ režisérky Olgy Sommerovej (objaví sa tam aj unikátny športový záber z OH 1968 v Mexiku, keď pri vyhlasovaní výsledkov v prostných sa Čáslavská pri hymnách odklonila od ´sovietskej´ vlajky na znak tichého protestu proti okupácii vtedajšieho Československav, pozn.), a vo štvrtok bude krstiť životopisnú knihu od historika Pavla Kosatíka „Věra Čáslavská – Život na Olympe“.
O sedemdesiatke nechce ani počuť
Na spomenutom filmovom predstaveníí v pražskej Lucerne bude prítomných viac ako 400 hostí, s viacerými osobnosťami zo športového prostredia – olympijskými šampiónmi Barborou Špotákovou, Romanom Šebrlem, Kateřinou Emmonsovou, Martinom Doktorom, ale aj futbalovými legendami Antonínom Panenkom, Vladimírom Šmicerom či hokejovými ikonami Dominikom Hašekom a Vladimírom Růžičkom.
„Pôvodne som mala na moje narodeniny letieť do Oklahomy na prijatie do gymnastickej Siene slávy. Povedala som si: ´Zmiznem, uľahčím všetkým starosti, kto mi chcel blahoželať,“ cituje portál isport.cz Čáslavskej slová a ďalej uvádza:
„Ja o tej sedemdesiatke nechcem ani počuť. Hrozný vek! Keby sa tak oslavovala moja tridsaťtrojka…“
Uvedenie do spomenutej Siene slávy v Oklahome sa odložilo, a tak čaká na bývalú excelentnú gymnastku veľkolepý program. „Žiadne veľké spoločenské akcie sa neuskutočnia. Moje narodeniny oslávim prácou. Idem do Ostravy pokrstiť knihu,“ plánuje štvrtkový deň Věra Čáslavská.
Vo svete športu ju zaraďujú medzi najväčšie osobnosti. Už od detstva sa venovala svojej obľúbenej gymnastike, v ktorej dosiahla obrovské úspechy. V šestnástich rokoch sa predstavila na majstrovstvách sveta v Moskve, na ktorých obsadili československé reprezentantky druhé miesto v súťaži družstiev.
Čáslavská si počas kariéry vybojovala až jedenásť olympijských medailí: sedem zlatých (Tokio 1964 /viacboj, preskok, kladina/, México 1968 /viacboj, preskok, bradlá, prostné/) a štyri strieborné (Rím 1960 /členka družstva žien/, Tokio 1964 /členka družstva žien/, México 1968 /členka družstva žien, kladina/), stala sa štyrikrát majsterkou sveta a 11-krát vystúpila na najvyšší stupienok na majstrovstvách Európy.
Po kariére sa dala na trénerstvo
V rokoch 1964 – 1968 ju vo viacboji nikto nezdolal na „významných“ pretekoch, spolu s Ruskou Larisou Latyninovou je jednou z dvoch gymnastiek, ktoré získali zlaté medaily vo viacboji na dvoch olympijských hrách za sebou. Drží aj rekord v absolútnom počte individuálnych zlatých kovov z OH. V rokoch 1964, 1966, 1967 a 1968 Čáslavskú vyhlásili za Športovkyňu roka v Československu, za rok 1968 ju ocenili aj ako najlepšiu športovkyňu na svete.
Po skončení výnimočnej aktívnej kariéry sa dala na trénerskú a funkcionársku činnosť, pôsobila aj v Mexiku (1979 – 1981). Čáslavská bola predsedníčkou Československého olympijského výboru (1990 – 1992), neskôr šéfka Českého olympijského výboru (1993 – 1996) i členka Medzinárodného olympijského výboru (1995 – 2001), dostala viacero ocenení, napríklad Cenu Pierra de Coubertina od Medzinárodného výboru pre fair-play pri UNESCO (1989). Medzinárodný olympijský výbor jej udelil Olympijský rad a v tom istom roku 1991 ju uviedli do Dvorany slávy v New Yorku. V roku 1995 dostala štátne vyznamenanie Za zásluhy II. stupňa, po roku 2000 sa dosť stiahla z verejného života. V decembri 2010 dostala v Prahe japonský „Rad vychádzajúceho slnka“ z rúk japonského veľvyslanca v ČR Čikahita Haradu.
