LOUISVILLE 16. januára (WEBNOVINY) – Zrejme najlepší pästiar všetkých čias Muhammad Ali (nar. 17. 1. 1942) oslávi v utorok sedemdesiatku.
Bývalý trojnásobný majster sveta v ťažkej hmotnosti a olympijský šampión z Ríma 1960 bojuje od roku 1984 svoj najťažší boj proti súperovi, ktorého nemá šancu zdolať – postupne ho nivočí Parkinsonova choroba.
Rodák z Louisville si však získal kredit aj vďaka vytrvalosti a cieľavedomosti, týmito vlastnosťami v ringu vhodne dopĺňal rýchlosť, presnosť úderov a vycibrené strategické myslenie.
Boxer, ktorý si zmenil meno z pôvodneho Cassius Clay v roku 1964 po konverzii na sunitskú verziu islamu, bol a je oduševneným občianskym aktivistom. Zápalisto sa snažil o vylepšenie práv etnických či náboženských menšín, známy bol aj jeho pacifizmus. Ali dokonca odmietol narukovať a zúčastniť sa vojny vo Vietname, za čo ho zatkli v roku 1967. Neputoval síce do väzenia, ale pre následné právne opletačky, ktoré sa pre pästiara skončili úspechom pred Najvyšším súdom, prišiel o svoje tituly a profesionálnu licenciu, medzi povrazy sa nespostavil takmer štyri roky.
Prvým veľkým momentom kariéry Muhammada Aliho bol jeho súboj so Sonnym Listonom 25. februára 1964. Favoritom bol obhajca majstrovského opasku, pamätníci ešte aj s odstupom niekoľkých dekád spomínajú na nezvyčajne vysokú tepovú frekvenciu 22-ročného mladíka.
Ali napokon umnou taktikou držal súpera, ktorý sa údajne pokúšal o víťazstvo nekalým spôsobom, na dištanc a dobitý Liston napokon pre zranenie ramena nenastúpil včas na siedme kolo. Muhammad Ali reagoval spontánnymi prejavmi radosti a výkrikmi: „Som najlepší“ či „Otriasol som svetom„.
V odvete v roku 1965 Ali knokautoval Listona už v úvodnej minúte prvého kola, väčšina divákov si dokonca ani nestihla uvedomiť, čo sa stalo a bolo rozhodnuté.
Za „Zápas storočia“ získal astronomickú prémiu
Newyorská Madison Square Garden bola 8. marca 1971 dejiskom „Zápasu storočia„, v ktorom Muhammad Ali nastúpil proti tiež nezdolanému Joeovi Frazierovi. Obaja mali zinkasovať, na sedemdesiate roky, astronomické prémie vo výške 2,5 milióna amerických dolárov.
O víťazovi rozhodli až body rozhodcov, boxer s prezývkou „Najväčší“ (z angl. The Greatest) prehral a rovnako ako jeho súper skončil v nemocnici. O brutálnosti duelu svedčia aj vtedajšie dohady, podľa ktorých „Smokin´ Joe“ Frazier zomrel, na čo Ali reagoval rozhodnutím ukončiť kariéru, ak sa tieto správy ukážu ako pravdivé.
Jedným z najpamätnejších duelov v histórii boxu bol „Rachot v džungli„, Georgea Foremana považovali v októbri 1974 takmer všetci odborníci za istého víťaza. Ali si ho však dokázal držať od tela a následne prijímať jeho ataky dostatočne dlho na to, aby Foremana unavil a potom ho predčasne poslal k zemi. „Udrel som ho tak tvrdo, že mu vyhŕkli slzy. Povedal mi: ´Za to ťa dostanem´. Tak sa aj stalo. Získal si môj rešpekt a nestratil ho,“ pochválil Foreman svojho veľkého rivala.
Poklonu zložil Alimu aj známy športový novinár Jim Murray, ktorý sa blysol výrokom: „Rád by som si na štyridsaťosem hodín požičal jeho telo. Chcel by som zmlátiť troch chlapíkov a pomilovať sa so štyrmi ženami.“
Jeden z duelov Muhammada Aliho bol predlohou známej série filmov o fiktívnom šampiónovi Rockym Balboovi. V marci 1975 bojoval s Chuckom Wepnerom, ktorý sa živil ako predavač liehovín a boxu sa venoval vo voľnom čase. Napriek tomu si trúfol na Aliho a s nepriaznivým bodovým skóre 2:41 vydržal v ringu až do 15. kola.
Ali ukončil kariéru pôvodne v roku 1979, už o rok sa vrátil a stretol sa so šampiónom Larrym Holmesom. Išlo len o jeho druhú prehru v zápase o titul, v desiatom kole hodil jeho tím uterák do ringu. Bol to jediný súboj, v ktorom Ali neuspel inak ako po rozhodnutí arbitrov.
Štatistika 191 centimetrov vysokého „Ľudového šampióna“ bola 56 víťazstiev (z toho 37 K. O.) v 61 zápasoch. Na konci milénia ho periodikum Sports Illustrated vyhlásilo za najlepšieho športovca 20. storočia, rovnakú poctu mu „dopriala“ aj BBC.
Zaujímavou, dnes už bežnou, črtou Aliho predzápasovej stratégie bolo verbálne hecovanie sa atakmi na adresu súpera, často si pritom pomáhal rýmami.
V roku 1996 bol hlavnou persónou otváracieho ceremoniálu olympijských hier v Atlante, keď ako posledný prebral pochodeň a zapálil olympijský oheň. Postojačky mu tlieskalo 70 000 divákov.
