Máte za sebou neúspešnú kvalifikáciu o postup na majstrovstvách Európy 2012, ako ju hodnotíte?
Dopadlo to inak, ako sme čakali. Určite to vnímame ako neúspech. Boli tam aj dobré zápasy, ale aj také, ktoré sme pokazili. Spočiatku sme mali kvalifikačné boje rozbehnuté dobre, ale nezvládli sme záverečné zápasy. O tom hovorí už pohľad na naše výsledky. Čo bolo hlavnou príčinou? Zrejme to, že sme dávali málo gólov a pritom veľa inkasovali. Chýba nám hráč, ktorý by chladnokrvne zakončil. Napríklad, v predchádzajúcej kvalifikácii dal Stano Šesták šesť gólov, teraz sa presadil zakaždým niekto iný. Nie je to ale len o útočníkoch, chýbajúcich kanonierov sa musíme snažiť nahradiť aj my ostatní. Nenašiel sa však nikto, kto by bol úspešný dvakrát.
Už onedlho sa začína ďalší kvalifikačný cyklus, tentokrát budú v hre miestenky na svetový šampionát v roku 2014. Veríte v priaznivejší výsledok?
Po zápase s Macedónskom vládlo v kabíne sklamanie, ale treba na to čo najskôr zabudnúť a ísť ďalej. V prvom rade je treba uvedomiť si, napriek čerstvému pocitu smútku, že nie je možné očakávať pravidelné účasti Slovenska na vrcholných turnajoch. Snažili sme sa, robili sme pre to všetko, no nepodarilo sa nám to. Aj taký je šport. Verím, že v ďalších bojoch budeme úspešnejší, máme dostatok času na prípravu.
Pred záverečným duelom v Macedónsku ste avizovali, že chcete potešiť fanúšikov, no napokon z toho bola iba remíza 1:1.
Áno, otvorene sme hovorili, že si ideme po víťazstvo, no nepodarilo sa nám to. V Skopje bol ťažký terén, čo komplikovalo kombinačnú hru po zemi a na nakopávané lopty sme vpredu nemali vysokých hráčov. Súper dobre bránil, my sme útočili „do plných“, napriek tomu sme to skúšali a už v prvom polčase sme si vytvorili niekoľko príležitostí, no gól z toho nebol. Po zmene strán to už bol krajší futbal, k čomu prispeli aj Macedónci. Išli sme do náskoku 1:0, ale nedokázali sme to dotiahnuť do úspešného konca. Aj ja sám som mal výbornú šancu, ale v poslednej chvíli stečoval moju strelu obranca. Napokon nás nevyužité tutovky veľmi mrzeli, pretože po rohovom kope sme neustrážili hráča a bolo vyrovnané.
Najneskôr v lete 2012 sa stanete hráčom hviezdneho Interu Miláno, ktorý už FC Janov zaplatil prvú splátku vo výške 8 miliónov eur. Z Talianska však prichádzajú správy o eminentnom záujme Claudia Ranieriho o Vaše služby, kouč „nerazzurri“ je údajne pripravený doplatiť druhých 50 percent už v januári. Ako to teda vyzerá s Vašou bezprostrednou budúcnosťou?
Neviem v tejto súvislosti nič nové. Vnímam, čo sa o mne píše, ale beriem to s nadhľadom, pretože nie vždy to je pravda. Niekedy mám pocit, že novinári majú lepšie informácie ako ja sám. Momentálne sa teším na návrat do klubu po reprezentačnej prestávke a sústredím sa na výkony v drese FC Janov. Mojou prioritou je pomôcť tímu k čo najlepšiemu umiestneniu. Vo svojom aktuálnom pôsobisku som veľmi spokojný a som rád, že som sa tam vôbec dostal. Udomácnil som sa v základnej zostave, zvykol som si na herný štýl i spoluhráčov. Uvedomujem si, že musím podávať dobré a stabilné výkony, aby som sa presadil aj v spomenutom Interi.
Nedávno ste v Bratislave predstavili svoju oficiálnu internetovú stránku, ako vnímate tento portál?
Stránka sa mi páči a som rád, že už funguje. Je to veľmi dobrá vec pre fanúšikov, mne bude zase slúžiť na ukladanie spomienok zo všetkého, čo som zažil. Tento nápad dostával konkrétnu podobu asi pol roka a sám som sa na jej vzniku aktívne podieľal. Viac – menej to navrhol môj brat a potom sme to spolu s Lacom Židekom dali dokopy. Budeme sa ju snažiť aktualizovať o najnovšie informácie, som rád, že už funguje. Súčasťou stránky bude aj chat pre fanúšikov, na ktorom sa z času na čas budú môcť porozprávať priamo so mnou.
Vaša kariéra postupne naberá na obrátkach, čo boli doteraz jej najvýraznejšie míľniky?
So seniorským futbalom som začínal v Podbrezovej, odkiaľ som o dva roky odišiel do Ružomberka a o ďalšie dva som už bol hráčom Sparty Praha. V českom tíme som si vyskúšal atmosféru európskych pohárov a po dvoch rokoch ma angažoval Janov a v lete na mňa získal práva Inter Miláno. Išlo to postupne, čo ma veľmi teší. Na reprezentačnej úrovni bolo najväčším úspechom to, že som si zahral na majstrovstvách sveta. Na klubovej to, že sa mi zatiaľ darí, dostal som sa do zahraničia kde pravidelne hrávam.
Taliansko nie je Vašim prvým zahraničným pôsobiskom, ale premiérovo si musíte zvykať na inú kultúru či jazyk, ako vnímate tieto okolnosti futbalového života?
Nemal som výraznejší problém zvyknúť si. Napríklad talianska kuchyňa mi chutí, národné jedlá tejto krajiny som obľuboval už doma, takže z tohto pohľadu to pre mňa nie je nič nové. Čo sa reči týka, stále to nie je ideálne, ale snažím sa. Klub mi zabezpečil súkromného učiteľa a robím pokroky. Na rozhovor v taliančine som si však ešte netrúfol.
Mimochodom, na MS 2010 zvíťazila slovenská reprezentácia v záverečnom zápase v základnej skupine nad Talianskom 3:2 a na úkor obhajcu titulu postúpila do vyraďovacích bojov. O približne šesť mesiacov ste už pôsobili na Apeninskom polostrove, pripomínali Vám spomenutý duel v Taliansku?
Samozrejme, nejaké podpichovačky a narážky tam boli. Pre Talianov je futbal náboženstvom a to, že vtedy neuspeli niesli veľmi ťažko.
Vašim obľúbeným klubom je Manchester United, hráčom Paul Scholes. Tento stredopoliar ukončil v lete aktívnu kariéru a „červení diabli“ napriek rôznym špekuláciám doteraz neangažovali žiadneho hráča na tento post. Nahradíte raz Scholesa v zostave United práve Vy?
Uvidíme. (úsmev)
Zaznamenal Tomáš Bezák
