Zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky pred voľbami sa vracia do starých koľají. To znamená, že v čase 14 dní pred voľbami a v deň ich konania sa nesmú zverejňovať namerané údaje o popularite politických subjektov.
Ani to by však nemal byť konečný stav a v ďalších voľbách by už mohlo platiť iba 48-hodinové moratórium. Ide o lehotu, ktorá sa nevymyká zo štandardu. Rezort vnútra už pripravil zmenu volebnej legislatívy, ktorá s takouto lehotou počíta.
Predĺžené 50-dňové moratórium na prieskumy pred voľbami je protiústavné, rozhodol súd
Ako v Afrike
Ústavný súd tento týždeň rozhodol, že pôvodne 50-dňová lehota na prieskumy je v rozpore s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V praxi to podľa ústavného právnika Eduarda Báránya znamená, že vyhlásením nálezu sa stráca účinnosť ustanovenia o moratóriu v dĺžke 50 dní.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa v roku 2019 obrátila na ústavný súd a ten pozastavil účinnosť 50-dňového moratória. Vďaka tomu bolo možné v minuloročných parlamentných voľbách postupovať podľa predtým platného 14-dňového moratória.
Dlhý 50-dňový zákaz bol unikátom nielen v Európe, ale aj vo svete. Podobne dlhú dobu, no predsa kratšiu, mali niektoré krajiny Afriky, Strednej a Južnej Ameriky. Napríklad Kamerun či Bolívia.
Danko tvrdil, že to nie on, ale Smer
Prezidentka upozorňovala, že zákonné obmedzenia týkajúce sa procesu volieb, vrátane obdobia volebnej kampane, nesmú zasahovať ani ohrozovať predpoklady pre kvalifikované volebné rozhodovanie ľudí, pretože to môže viesť k deformáciám volebného procesu.
„Moratórium na zverejňovanie prieskumov v trvaní 50 dní sa dá prirovnať k tomu, ako keby vo finálovom zápase Ligy majstrov vo futbale na štadióne na posledných 50 minút usporiadatelia zhasli všetky svetlá a televízie vypli všetky kamery,“ uviedla hlava štátu.
Dlhé moratórium presadili v parlamente Smer, SNS, ĽSNS. Líder SNS Andrej Danko tvrdil, že išlo o aktivitu Smeru. „Ak teda niekto ide kritizovať, že sa prijala spomínaná novela, ako napríklad premiér Pellegrini, nech túto kritiku prednesie vo vlastnej strane,“ povedal Danko v roku 2019.
Vôbec žiadne moratórium
V prospech dlhého moratória politici Smeru a SNS často spomínali argument o ovplyvňovaní voličov prieskumami, ktoré vraj mali byť kúpené či sfalšované. Opačný názor mal minister zahraničia a nominant Smeru Miroslav Lajčák, ktorý hovoril, že má pocit, že bol obratý o občianske právo na prístup k informáciám.
Poslanec SaS Ondrej Dostál uviedol, že ešte sa neoboznámil s najnovším rozhodnutím ústavného súdu a jeho argumentáciou. „Myslím si však, že by nemalo byť vôbec žiadne moratórium, maximálne tak v deň volieb,“ poznamenal.
Šok z volebného výsledku
Riaditeľ výskumnej agentúry AKO Václav Hřích hovorí, že sa rozhodnutím ústavného súdu „konzervoval“ stav, ktorý fungoval šesť rokov dozadu a teda, že moratórium na prieskumy je 14 dní.
„Nás by tešilo, keby sme mali štandard, aký je inde v Európe, teda moratórium dva či tri dni pred voľbami. Ale myslím si, že toto je dobrý výsledok,“ zhodnotil Hřích.
Zákaz zverejňovať prieskumy 50 dní pred voľbami je nelogický aj preto, že veľké množstvo ľudí sa rozhoduje až posledné dni pred voľbami. Hřích spomenul príklad z parlamentných volieb 2020, kedy sa verejná mienka začala nakláňať k hnutiu OĽaNO.
„Keby bolo moratórium 50 dní, tak by nikto netušil, že Igor Matovič vyhrá voľby. Nárast OĽaNO sa začal približne tri až štyri týždne pred voľbami. Viete si predstaviť ten šok, ktorý by bol v spoločnosti?“ položil si otázku sociológ.
Je veľmi pravdepodobné, že v ďalších voľbách bude moratórium na prieskumy iba 48 hodín. Počíta s tým novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá je medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Zákon tiež zavádza novinku, bude rozlišovať medzi volebným prieskumom a volebnou anketou.
Prieskum je podľa zákona uskutočnený na základe všeobecne uznávaných štatistických metód na reprezentatívnej vzorke voličov, v ktorej sú proporčne zastúpení podľa pohlavia, veku, vzdelania či adresy trvalého pobytu.
Naopak, volebná anketa je definovaná tak, že sa neuskutočnila podľa metodiky určenej pre volebný prieskum.
Legislatívne cvičenie o prieskume a ankete
Právnik Marek Domin z Právnickej fakulty UK v blogu Comenius upozornil, že ak by návrh zostal v podobe, v akej bol predložený, tak by pri rozlišovaní volebných prieskumov a volebných ankiet išlo len o legislatívne cvičenie.
Odporučil, že ak sa majú voličovi poskytnúť čo najkvalitnejšie informácie, tak by sa napríklad moratórium na zverejňovanie výsledkov volebných ankiet malo predĺžiť nad 48 hodín.
Matovič nemá záujem zmeniť volebný systém, politológovia pochybujú o novinkách vo voľbách
Sociológ Hřích hovorí, že volebné ankety sú napríklad aj tzv. klikacie ankety na stránkach novín.
„Zámer je, aby ľudia aj médiá vedeli rozlíšiť, čo je relevantný prieskum a čo je anketa, ktorá zahŕňa len názory čitateľov jedného média alebo jednej webstránky. To s reálnym prieskumom nemá nič spoločné,“ vysvetlil sociológ.
Otázkou je, či ľudia dokážu oddeliť prieskum od ankety. Podľa Hřícha pomôže, ak bude v zákone vymedzené, čo je prieskum a čo anketa. „Ide o to, aby sa nemohlo šíriť, že ide o volebný prieskum a pritom pôjde o anketu. Aby teda ľudia neboli zavádzaní,“ dodal.