BRATISLAVA 18. júna (WebNoviny.sk) – Štátna volebná komisia v pondelok na zasadnutí nezmenila svoje uznesenie o brexitovom mandáte. Ten pripadol dvojke kandidátky KDH Miriam Lexmann aj napriek tomu, že KDH získalo viac hlasov, ako napríklad SaS.
„Stále sme toho názoru, že komisia interpretovala a aplikovala § 220a volebného zákona v rozpore s ústavou, keď rozhodla, že štrnásty, podmienený mandát sa prideľuje strane KDH, a to aj napriek tomu, že vo voľbách do Európskeho parlamentu KDH získalo viac hlasov ako strana Sloboda a Solidarita. Tej pridelili dva nepodmienené mandáty, zatiaľ čo Kresťanskodemokratickému hnutiu v konečnom dôsledku ostal len jeden nepodmienený mandát,“ uviedol v tlačovej správe hovorca hnutia Stano Župa. Strana tak bude čakať na rozhodnutie Ústavného súdu SR.
Po brexite 705 europoslancov
Lexmann už v pondelok pre agentúru SITA povedala, že teraz zvažuje, či sa vráti do práce. Pred voľbami do EP pôsobila ako riaditeľka európskej pobočky Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI). „V Európskom parlamente nemám nárok na nič,“ povedala Lexmann.
Brexitový mandát je zvolenej europoslankyni Lexmann nanič, rozhodne o ňom ústavný súd
To potvrdila aj tlačová atašé EP na Slovensku Soňa Mellak. „Európsky parlament má momentálne až do brexitu 751 poslancov. Okamžite po brexite sa začne aplikovať počet 705 poslancov. Členské štáty, ktorých sa to týkalo, museli tejto situácii prispôsobiť aj svoje volebné zákony. Tí, ktorí sa stanú poslancami až po brexite, nemajú momentálne žiaden špecifický status, takže plat budú dostávať, až keď sa naozaj stanú poslancami EP,“ uviedla pre SITA Mellak.
Zvolená europoslankyňa, ktorá si môže mandát uplatniť až po odchode Veľkej Británie z EÚ, v pondelok upozornila ešte na dve paradoxné situácie. „Dostala som dekrét, kde je napísané, že som právoplatne zvolená europoslankyňa. Ten dekrét vyzerá presne tak isto, ako dekréty, ktoré dostali ostatní trinásti. Mám dekrét, ale mandát si nemôžem uplatniť,“ vysvetlila Lexmann.
Nespravodlivosť voči voličom
Za druhý paradox považuje, že ak by získala o približne 300 hlasov menej, do Európskeho parlamentu by sa dostala.
„Hlavne to považujem za obrovskú nespravodlivosť voči mojim voličom, ktorí majú dôveru v tento štát. To sa mi zdá najväčší problém, že ak by ma niektorí moji voliči nevolili, ten mandát získam,“ dodala. Pripomenula tiež, že aj samotná ministerka vnútra Denisa Saková sa vyjadrila, že zákon upravujúci eurovoľby, nebol správne uplatnený.
Spojené kráľovstvo malo pôvodne opustiť Európsku úniu koncom marca, neskôr dátum presunuli na 12. apríl a momentálne platí dátum odchodu 31. október. Britská premiérka Theresa May však oznámila odchod z funkcie, čaká sa na to, koho si vládnuca Konzervatívna strana zvolí za predsedu a teda aj premiéra. To môže ešte celý proces brexitu ovplyvniť.
Novela prijatá začiatkom roka
Novelu, ktorá 14. mandát upravuje, prijala Národná rada SR začiatkom roka. Doteraz malo Slovensko 13 poslancov Európskeho parlamentu, po odchode Veľkej Británie by sme mali mať 14 mandátov. Až po prepočítaní výsledkov eurovolieb a po rozdelení všetkých mandátov sa určuje, ktorý zo 14 poslancov je náhradníkom v prípade brexitu.
Podľa novely zákona, ktorú predložila ministerka vnútra Denisa Saková, je to „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“. Podľa platného zákona rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov sa uskutočňuje v dvoch kolách.
Strana SaS získala po prepočte 1,99 mandátu. Do druhého mandátu jej chýbalo 0,01 mandátu. Preto jej pridelili ešte jeden. KDH získalo 2,06 mandátu, v prvom kole teda dostalo dva mandáty. Podľa zákona 14. mandát dostane strana, ktorá mala tzv. najmenší zvyšok a ten malo KDH.