BRATISLAVA 20. februára (WEBNOVINY) – Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) dnes na mimoriadnom sneme v Žiline oslávi dvadsiate výročie svojho vzniku. Ustanovujúci snem sa konal 17. februára 1990 v Nitre. Na ministerstve vnútra bolo hnutie zaregistrované 23. februára v tom istom roku. Na snem príde predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek i jeden zo signatárov výzvy na zakladanie kresťanskodemokratických klubov Ivan Hoffman. Chýbať nebude ani prvý predseda hnutia Ján Čarnogurský. Strana ocení viacerých pamätníkov a ľudí, ktorí sa pričinili o založenie a rozvoj KDH. Po sneme sa uskutoční programová konferencia, ktorá má načrtnúť programové tézy strany pred voľbami.
KDH dnes, 20 rokov od ustanovujúceho snemu, patrí podľa predsedu strany Jána Figeľa do trojice rozhodujúcich politických strán na Slovensku. „Prajem hnutiu ďalší rozvoj a rast, vrátane rastu popularity, respektíve dôvery a dôveryhodnosti. Dnes som naozaj rád, že sa podarilo hnutie posunúť do popredia. V posledných voľbách skončilo na šiestom mieste, dnes patrí do trojice rozhodujúcich politických strán. Nepovažujem to za ukončenie nejakej ambície, skôr naopak, za jej vytýčenie a postupné napĺňanie,“ povedal Figeľ v rozhovore pre agentúru SITA.
Dvadsať rokov je podľa Figeľa vekom zrelosti. „Je evidentné, že po dvadsiatich rokoch je KDH skúsenejšie. Verím, že aj zrelšie, ale aj stabilné na ceste k cieľom, ktoré sa v mnohom splnili, ale v mnohom zostávajú stálymi,“ uviedol šéf strany. Zároveň pripomenul, že hnutie vznikalo zdola. On sám bol na ustanovujúcom sneme ako delegát za okres Vranov nad Topľou. Vtedy bol predsedom miestneho klubu KDH v Čaklove. Podpredsedom strany sa Figeľ stal v roku 1994.
Najvýznamnejšie udalosti vo vývoji KDH
1990
Ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa konal v Nitre 17. februára 1990, za predsedu zvolili Jána Čarnogurského. Zotrval v tejto funkcii desať rokov. Po prvých slobodných parlamentných voľbách v roku 1990 sa KDH stalo súčasťou vládnych koalícií na federálnej i republikovej úrovni.
1997
Zmeny sa dotkli KDH v roku 1997, keď spoločne s Demokratickou úniou, Demokratickou stranou (DS), Sociálnodemokratickou stranou Slovenska a Stranou zelených na Slovensku vytvorilo opozičný blok Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). V októbri 1998 sa stala súčasťou vládnej koalície. Pred voľbami sa však musela SDK zmeniť na stranu, keďže inak jej po zmene volebného zákona hrozilo, že by sa ako koalícia nedostala do parlamentu.
1999
Od začiatku roka 1999 sa v SDK začali objavovať spory, ktoré súviseli s tzv. dvojitým členstvom. Členovia SDK totiž nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Vtedajší predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda navrhoval ako riešenie vznik únie politických strán, čo však odmietla DS aj KDH. Mikuláš Dzurinda založil SDKÚ, na čo KDH oznámilo v novembri 2000, že zakladá v parlamente samostatný poslanecký klub. V tom istom roku nastala v KDH aj ďalšia významná zmena. Pavla Hrušovského delegáti 12. snemu zvolili na zasadnutí v Trenčíne 22. októbra za nového predsedu KDH. Po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii zakladateľa a ideológa hnutia Jána Čarnogurského. Hrušovského protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku.
2002
V roku 2002 už kandidovalo KDH vo voľbách samostatne. KDH bolo súčasťou oboch vlád Mikuláša Dzurindu. V septembri 2002 získalo hnutie v parlamentných voľbách podporu 8,25 percenta hlasov. Líder KDH sa stal predsedom Národnej rady SR. Okrem toho získali kresťanskí demokrati kreslo ministra vnútra, ministra spravodlivosti aj ministra školstva.
2006
Po rozkole v koalícii vo februári 2006 ministerské posty kresťanskí demokrati opustili. Dôvodom odchodu KDH z vládnej koalície bolo odmietnutie premiéra Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády. V júnových voľbách 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov, čo znamenalo 14 mandátov v parlamente. Strana prešla do opozície. Podpredseda strany Vladimír Palko sa 3. júla vzdal straníckej funkcie, pretože nesúhlasil s viacerými významnými rozhodnutiami KDH v politických a personálnych otázkach. Rada KDH 8. júla odporučila, aby Hrušovský zvolal mimoriadny snem KDH. Na rokovaní sa kresiel podpredsedov strany vzdali Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Predsedníctvo opustil František Mikloško. Mimoriadny 16. snem KDH sa konal v Trnave 16. júla. Vo voľbe predsedu KDH podporilo Pavla Hrušovského z 306 prítomných 229 delegátov mimoriadneho snemu.
2007
Vladimír Palko pred delegátmi 17. snemu KDH v Prešove 16. júna v predvolebnom prejave uviedol, že KDH je v najťažšej kríze vo svojej histórii, pričom sa vedie zápas o podstatu KDH. Predsedom KDH zostal Pavol Hrušovský. Delegáti snemu v Prešove ho zvolili v prvom kole tajnej voľby. Jeho protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič. Hrušovský získal 194 z 340 hlasov. Vladimír Palko dostal 110 hlasov a Jána Moroviča podporili sedmi delegáti. Vladimír Palko po neúspešnej kandidatúre na predsedu hnutia informoval, že nebude kandidovať na post podpredsedu hnutia. Podpredsedami strany sa na sneme stali Martin Fronc, Július Brocka, Daniel Lipšic, Mária Sabolová a Pavol Tarcala.
2008
Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer oznámili odchod z KDH. Zároveň opustili v parlamente poslanecký klub hnutia. Mikloško vyhlásil, že proces obnovy KDH je už nemožný, zotrvanie v hnutí už nemá zmysel. Neskôr štvorica založila novú stranu s názvom Konzervatívni demokrati Slovenska.
2009
Novým predsedom KDH sa stal 19. septembra vtedajší eurokomisár a bývalý podpredseda strany Ján Figeľ. Figeľ sa stal v poradí tretím predsedom strany. Figeľa odporučil zvoliť za predsedu jeho predchodca Pavol Hrušovský. Ten viedol stranu deväť rokov.
SITA