V tradičnej ankete futbalových odborníkov o najlepšieho slovenského futbalistu za rok 2013, ste zvíťazili v ostro sledovanej kategórii Tréner roka. Čo toto vysoké individuálne futbalové ocenenie pre vás znamená?
Pravdupovediac, už som s takou poctou ani nepočítal. Mal som v minulosti aj väčšie trénerske úspechy, než mám teraz. Dvakrát som vyhral majstrovský titul s 1. FC Košice. Postúpil som do skupinovej fázy Ligy majstrov. Tiež s Košicami. Mám s mužstvom na konte aj nejaké pohárové úspechy, vychoval som niekoľko kvalitných hráčov, ktorí sa dokázali presadiť aj v zahraničí, ale najlepším slovenským trénerom – Trénerom roka – som nebol.
Čím si teda vysvetľujete fakt, že najlepším futbalovým trénerom ste až v roku 2013? Hoci vy osobne ste tento honor pravdepodobne čakali oveľa skôr, najmä vtedy, keď sa vám darilo na lavičke 1. FC Košice?
Aby ste to zasa nepochopili nejako zle a nesprávne… Toto ocenenie mojej práce si vážim aj teraz. Fakt. Veľmi si ho vážim. Jasne si uvedomujem, že k oceneniu mi pomohla predovšetkým reprezentácia. Nakoľko, myslím si, že chlapci minulú jeseň odohrali tri – štyri veľmi kvalitné zápasy, ktoré sa ľuďom páčili. Boli na nich plné štadióny. A futbal sa predsa hrá pre ľudí. Myslím, že to mi pomohlo. Náš výkon v týchto stretnutiach sa ľuďom páčil. Takže to, že ma teraz vyhlásili za najlepšieho slovenského trénera, je predovšetkým zásluha chlapcov, ktorých teraz vediem ako reprezentačný tréner. Oni mi k tomu pomohli.
Určite veľkým ocenením, možno ešte väčším ako víťazstvo v ankete Tréner roka, je to, že vaši bývalí hráči, ktorých ste voľakedy viedli, aj po rokoch hovoria o vás ako o výbornom trénerovi. Teda aj po rokoch na prácu s vami spomínajú najmä v dobrom?
Tak samozrejme, tá trénerska robota nie je vôbec jednoduchá. A pravdupovediac aj ja sa z toho teším, keď sa stretneme po pätnástich – dvadsiatich rokoch… Teší ma najmä to, že si stále máme čo povedať. Vzťahy medzi mnou a hráčmi boli vždy korektné. Nie je to vôbec jednoduché. Samozrejme, že tí hráči majú na niektoré veci teraz, keď im pribudli roky a skúsenosti, iný pohľad, ako ho mali v časoch, keď som ich trénoval. Keď som ich viedol. Mnohí z nich sú sami trénermi, vedia, čo som tou – ktorou akciou sledoval. Už ma chápu (smiech). Keď som ich viedol, bolo to však trochu iné. Nie všetko sa im pozdávalo, keď to bolo vtedy súčasťou tréningového procesu.
Aký bol váš najkrajší zážitok z futbalového roka 2013, za ktorý ste získali titul Tréner roka?
Najkrajší zážitok? Ja osobne si myslím, že celá jar s MFK Košice bola dobrá. Veď do poslednej chvíle sme svojim spôsobom bojovali o pohárovú Európu. O európske pohárové súťaže (krátka odmlka). Tým, že som sa stal reprezentačným trénerom, išiel som na vyššiu kvalitatívnu úroveň práce. To bola pre mňa výzva. Reprezentácia bola pre mňa najdôležitejšia. Chlapci odohrali niekoľko vydarených zápasov. V Bosne, v Poľsku, s Bosnou a Hercegovinou v Žiline. To bolo pre mňa niečo nové (krátka odmlka). Fakt to je niečo nové. Prinieslo mi to iný pohľad. Ako klubový tréner som si myslel, že niektorí moji hráči z klubu sa hodia do reprezentácie. Ale keď človek vidí v akcii skutočne najlepších hráčov, tak si ten pohľad napraví. Tá práca s tými najlepšími hráčmi, ktorých máme k dispozícii, je iná ako práca v klube. Pri reprezentácii trénerska robota dostane iné, povedal by som, že širšie dimenzie.
Určite nebude ľahké obhájiť tento titul, ktorý ste teraz získali. To predpokladá aj dobrý rok. A ten bude určite mimoriadne náročný. Veď už na jeseň nás čaká kvalifikácia. Aké sú teda vaše želania na najbližšie obdobie?
Pre mňa je obrovskou výzvou a motiváciou predovšetkým najbližší európsky šampionát. Pretože ako hráč som bol účastníkom ako majstrovstiev Európy, tak isto aj majstrovstiev sveta. Pre mňa je fakt obrovskou výzvou dostať sa s mužstvom na európsky šampionát. Verím, že pre tento cieľ spolu s chlapcami urobíme všetko, čo bude v našich silách.
Verejnosť sa pozerá na každý zápas s veľkým očakávaním. Každý jeden zápas veľmi podrobne analyzuje… Ako sa k tomuto drobnohľadu širokej verejnosti staviate vy?
Máte pravdu. Každý zápas je dôležitý. Túto podstatnú vec si chlapci musia uvedomiť. Na to sa musia vnútorne pripraviť. Vnútorne sa musia veľmi dobre pripraviť na každý jeden zápas, ktorý za reprezentáciu odohrajú. Musia s tým už ísť na ihrisko. Musia chcieť podať čo najlepší výkon. Pokúsiť sa o víťazstvo. Rešpektovať aj silu súpera. Tých zápasov, v ktorých môžeme skúšať veci, je veľmi málo. Prakticky do začiatku ostrej kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy už máme iba dva zápasy. Preto každý je veľmi dôležitý. Je to priestor, aby sa chlapci na to, čo ich v kvalifikácii čaká, mohli dôkladne pripraviť. Aby to z ich strany stále bolo lepšie a lepšie.
Zaujímal by nás váš pohľad na individuálny rebríček, ktorý sa nedávno pretavil do výsledkov ankety denníka Pravda a SFZ Futbalista roka. Ako ste vnímali laureátov tento ankety? Ako hodnotíte fakt, že najlepším futbalistom Slovenska sa stal Marek Hamšík?
Ja si myslím, že tí chlapci, ktorí boli v tejto ankete na popredných miestach, tam aj patria.. Všetci mali dobrý rok. Ale Marek mal lepší rok ako Martin… Martin Škrtel mal v klube sťaženú situáciu. Príchodom nového trénera sa jeho pozícia v mužstve zmenila. Nehrával pravidelne, vypadol zo zostavy. Ale na ňom si vážim, že aj v tejto zložitej situácii sa ukázal ako správny športovec. Nesnažil sa z boja zutekať. Ale zabojoval o svoje miesto. Teraz hráva pravidelne – a v klube je vodcovskou osobnosťou. Skutočne sa zachoval ako správny športovec a správny chlap. Preto si ho veľmi vážim. Mená na ďalších miestach… Jano Ďurica mal veľmi kvalitný rok. Veľmi dobre hral v reprezentácii. Kvalitné výkony odvádzal aj v klube. Samozrejme, my tie zápasy ruskej ligy nevidíme na televíznej obrazovke tak často. Ale Jano hrával vo veľmi silnom mužstve – a hral v ňom pravidelne. Dobre hral aj Juraj Kucka v Janove, tak isto Tomáš Hubočan v Zenite Petrohrad. Takže tí piati chlapci – na tých prvých piatich miestach – sú tam správne. Patria tam, lebo majú za sebou veľmi dobrý rok, majú za sebou dobrú sezónu.
Martin Škrtel a Marek Hamšík sa na futbalovom slovenskom tróne pravidelne striedajú už sedem rokov. Čo hovoríte na nich. Typologicky sú to dosť rozdielni hráči. Čo si vážite na jednom, čo obdivujete na druhom?
Sú to skutoční profesionáli. To, že vyšli zo Slovenska – a hrajú v takýchto špičkových kluboch, hovorí samo o sebe. V cudzom svete sa tak presadiť, ako sa oni presadili… A aké meno robia celému Slovensku. To je niečo úžasné! Klobúk dole. To si zaslúži vysoké uznanie (krátka odmlka). Sú to skutoční profesionáli. Je radosť s nimi pracovať. Samozrejme, Martin to má jednoduchšie. Je obranca, nemá tak zložitú úlohu. Nemusí tak vymýšľať a tvoriť ako Marek. A potom aj pohľad ľudí je iný na Mareka ako na Martina. Ale myslím si, že sú to už dlhší čas naši dvaja najlepší hráči. Ocenenie v ich prípade je naozaj v správnych rukách.
V podstate generácia Martina Škrtela a Mareka Hamšíka tvorí jadro vášho mužstva, s ktorým idete do ďalších kvalifikačných bojov. Čo si od tejto partie hráčov sľubujete, na čo v práci s nimi budete predovšetkým stavať?
Pre mňa ako trénera je dôležité, že títo chlapci skutočne boli účastníkmi majstrovstiev sveta. Samozrejme, majú za sebou už určitý úspech. Vedia ako chutí veľký futbal, ako sa hrá na svetovom šampionáte. Ale ja ešte stále cítim, že tam ešte stále niečo drieme. Som presvedčený, že keď sa v šatni vytvorí dobrá partia, keď sa budeme navzájom rešpektovať, uznávať a ctiť, keď si budeme ako tím pomáhať, môžeme ešte dosiahnuť výnimočný úspech. Oni naozaj ešte majú v sebe potenciál, že by mohli ešte niečo vo futbale dokázať. Na tomto poznaní budeme stavať, s týmto faktorom budeme ďalej pri tvorbe reprezentácie pracovať.
Pán tréner, čo je podľa vás najväčšou slabinou slovenského národného výberu?
Ja osobne si myslím, že našim problémom je nestabilná športová forma. Musíme nájsť spôsob ako stabilizovať výkonnosť celého mužstva. Pretože dokážeme hrať (krátka odmlka). Teraz nebudem hovoriť o iných zápasoch… Spomeniem iba tie, v ktorých som mužstvo viedol. S Bosnou a Hercegovinou, ktorá je v prvom koši, sme hrali viac ako vyrovnanú partiu. S Gréckom tak isto. A obe tieto mužstvá sú v prvom koši európskeho futbalu! Takže so silnými mužstvami dokážeme hrať dobrú partiu. Dokážeme s nimi aj bodovať. Takže úlohou číslo jeden je stabilizovať výkonnosť. Musíme sa naučiť vyhrávať zápasy s rovnocennými rivalmi. Musíme si vedieť poradiť aj s relatívne slabšími mužstvami. V dnešnej dobre nie je ľahké vyhrávať. Fakt to nie je jednoduché. Ale keď sa mužstvo chce kvalifikovať na nejaký šampionát, musí vedieť v prvom rade vyhrávať. A my sa predsa kvalifikovať chceme…
Dlhodobý problém nášho mužstva bolo aj strieľanie gólov. Je dobrým liekom na liečenie tohto nášho neduhu aj chystaný návrat Róberta Vitteka do slovenskej reprezentácie?
Samozrejme, tých vyslovených a pohotových strelcov je málo. To je dnes najťažšia pozícia. A nie je to vôbec jednoduché takého futbalistu zohnať. My máme dostatok dobrých hráčov v tých krídelných priestoroch., Nemáme medzi sebou typického hrotového a gólového hráča. Dvakrát som ho chcel nominovať. Minulú jeseň už do Poľska. Vtedy sa mi ospravedlnil, že je zranený. Teraz mu do toho opäť vstúpilo zranenie. Robo Vittek je predsa hotový hráč. Robo potrebuje odohrať niekoľko zápasov s celou minutážou. Aby si zvykol na spoluhráčov. Aby tú zápasovú záťaž ľahko zvládol. Pretože prípravu absolvoval celú. Ale teraz je mimo hry pre nejaké zranenie. Škoda toho, lebo ja som presvedčený, že Róbert Vittek je stále veľmi platný hráč pre našu reprezentáciu. Patrí do nej, len sa musí dať do poriadku po zdravotnej stránke.
Začiatkom marca sme začali medzištátnym prípravným zápasom v Izraeli novú sezónu, nový súťažný ročník slovenskej reprezentácie. Ako ste spokojný s podobou medzinárodnej konfrontácie, ktorú máte k dispozícii ešte pred jesenným začiatkom kvalifikačných bojov o postup na EURO 2016 vo Francúzsku?
Celá naša príprava na kvalifikačné zápasy je už veľmi krátka. Po Izraeli si chceme ešte vyskúšať nový model. Chceme si otestovať dvojzápas Čierna Hora – Rusko. Samozrejme, budú to kvalitní súperi, ktorí preveria aktuálnu výkonnosť hráčov. Verím, že aj na tieto zápasy dáme do kopy takú partiu hráčov, ktorá si bude vyhovovať, ktorá si bude hráčsky a ľudsky sedieť. Budem rád, keď si chlapci budú navzájom fandiť, keď sa budú jeden druhého vážiť. To sú veľmi dôležité veci pre budovanie dobrého tímu. Verím, že sa spolu pripravíme na kvalifikáciu tak, že v nej budeme úspešní..
Ako vnímate to, že nám postupne pribúdajú súperi, ktorí majú záujem hrať s našou reprezentáciou medzištátne prípravné stretnutia? Okrem Izraelu už máme naplánovaný zápas aj s Rusmi a Čiernou Horou?
Teraz začiatkom marca sme hrali s Izraelom. Tento zápas bol dohodnutý už dávnejšie. Ďalší asociačný termín je až v máji. Ďalší asociačný termín – augustový – nám však odpadol. A potom je už iba ostrý štart kvalifikácie. Čiže ja som veľmi rád, že máme v pláne tieto dva medzištátne zápasy. Myslím si, že trošku sa aj vyčkávalo a taktizovalo. S Macedónskom sme už mali dohodnutý zápas. Teraz ho máme v skupine. Takže z toho zápasu s nimi zišlo. Preto som veľmi rád, že taká silná futbalová krajina, ako je Rusko, prejavilo záujem s nami hrať. Vážim si to, že môžem proti Rusom hrať. Proti účastníkom majstrovstiev sveta. Takže je to v poriadku.
Marek Hamšík pripomínal, že sa dokážeme vybičovať k veľkému výkonu v zápasoch so silnými súpermi, ale na druhej strane dokážeme nemilo prekvapiť v stretnutiach s papierovo slabším rivalmi. Čím si vy ako skúsený futbalový odborník vysvetľujete tento jav?
Chlapci to už neraz dokázali, že proti silným vedia hrať. Keď to dokázali, tak to znamená, že majú svoju kvalitu. Proti silnejším mužstvám sa ľahšie hrá, lebo sa hrá otvorený futbal, To silnejšie mužstvo nebráni dôsledne. Nie je zamerané na defenzívu. Máme v mužstve typy hráčov, ktorí proti silným súperom vedia hrať. Horšie je to proti rovnocenným mužstvám a slabším mužstvám. V takom súboji treba tvoriť. Treba v ňom podstúpiť veľa osobných súbojov na malom priestore. V takých meraniach síl sa hra odvíja na malom priestore. A práve na ňom treba rivala futbalovo poraziť. Nie je to jednoduché. S týmto majú problémy aj iné mužstvá. Ale keď chceme postúpiť – a my všetci chceme postúpiť, tak sa musíme naučiť vyhrávať. A vyhrávať aj tie súboje, v ktorých sa slabší súper stiahne do defenzívy. Je to naozaj ťažké, ale musíme sa to naučiť, Ak chceme niekam s mužstvom postúpiť – a my chceme postúpiť – tak inej cesty niet. Iba víťazstvá, ťažko vybojované víťazstvá nás posunú ďalej.
Aké pocity vo vás prevládali vo chvíli, keď k nám pri februárovom žrebe kvalifikácie o postup na EURO 2016 priraďovali súperov v poradí Španielsko, Ukrajina, Bielorusko, Macedónsko, Luxembursko?
Už sme vedeli o Španielsku. Tam nebol veľký výber. Myslím, z prvého koša. Z druhého koša ťahali (krátka odmlka). Tam som si neprial Belgicko, ktoré je veľmi silné. A tiež som si neprial Ukrajinu…Ale Ukrajina nám vyšla. Ja rešpektujem každého súpera. Aj Ukrajinu. Každého. Ale, pozrime sa na to takto: súperi našej kvalifikačnej skupine je jedna vec. A naše ambície zasa druhá vec. My tiež máme svoju kvalitu. Len si musíme viac veriť. Ja osobne rešpektujem každého súpera. Ale myslím si, že s tými mužstvami, ktoré máme v skupine, dokážeme hrať dobré partie, a najmä víťazné partie (krátka odmlka). Pravda, okrem Španielska, ktoré je majstrom sveta a a šampiónom Európy. Španieli sú jasným favoritom našej skupiny. O tom netreba nejako zoširoka debatovať. To je jasné.
Rozprával sa Štefan Žilka
