Registrovali ste pred súbojom 24. kola Corgoň ligy so Senicou fakt, že vám do stovky ligových gólov chýbajú ešte dva presné zásahy? Ako ste sa k tomuto faktu stavali, nad čím ste pred týmto ligovým duelom rozmýšľali?
Samozrejme, že som to vedel, hoci som tomu nepripisoval nejakú extra dôležitosť. To sú skôr veci pre športových historikov a novinárov (smiech). Lenže moje okolie i slovenské média mi to v poslednom období veľmi často pripomínali. Nedalo sa tváriť, že to neviem, že ma to nezaujíma (smiech). Želal som si, aby som to mal čo najskôr za sebou, aby som v tejto otázke mal už pokoj. Chcem sa totiž koncentrovať na ďalšie zápasy, ktoré Slovan v tejto sezóne čakajú.
Robo, pamätáte si ešte na svoj prvý ligový gól? Ktorému súperovi ste ho strelili – a kedy to bolo?
Áno, pamätám si ho. Dal som ho Trnave, len teraz nechcite odo mňa vedieť, v ktorom roku to bolo, lebo to bolo už veľmi dávno (smiech). Niekedy na začiatku mojej kariéry…Keď som ako mladý chlapec začínal hrať za mužov.
Komu ste venovali pred štrnástimi rokmi svoj prvý ligový gól? Komu ste venovali váš jubilejný stý gól, ktorý ste dosiahli vo vašej futbalovej kariére?
Vtedy, keď som skóroval v zápase s Trnavou, to nebolo pravidlom. Takže asi nikomu. A komu venujem svoj stý gól? Mojim deťom a mojej najbližšej rodine. Oni si to zaslúžia.
Stovku ligových gólov ste dovŕšili v predvečer svojich 32. narodenín. Plánovali ste, že práve k tomuto životnému jubileu si dáte taký nevšedný darček?
Už som povedal, že som si to želal, aby som tú stovku mal čo najskôr za sebou, aby som mal pokoj od podobných novinárskych upozornení a pripomienok (smiech). Že to vyšlo takto ideálne? Tak to som fakt neplánoval! Takéto veci sa predsa vo futbale plánovať nedajú. To priniesol život. Som veľmi rád, že mi to tam tak rýchlo ´padlo´. Teší ma, že už bude okolo mojej stovky gólov pokoj.
V stretnutí s FK Senica (2:0) ste mali veľmi blízko k hetriku. Stačilo premeniť pokutový kop v 39. minúte. Práve vtedy ste mali mimoriadne blízko aj k vytúženej stovke. Nezväzovala vám vidina ligovej stovky nohy pri realizácii pokutového kopu? Nepodpísalo sa práve toto na jej nepremenení?
Už som povedal, že som rád, že to tam tak rýchlo ‚padlo‘, lebo druhým gólom do senickej siete v úplnom závere 1. polčasu som napravil chybu pri nepremenenej penalte. Ten pokutový kop som chcel zrealizovať trochu inak. Vôbec som nemyslel na to, že by to mal byť ten vytúžený stý ligový gól. Vtedy som myslel na úplne niečo iné (krátka odmlka). Mal som v hlave plán ako tú penaltu kopnem, lenže nevyšlo to podľa mojich predstáv. Aj to sa vo futbale stáva. Aj to patrí k futbalu (krátka odmlka). Chvála bohu, že sme tento duel vyhrali, že tá moja penalta nás nestála nejaký bod, resp. tri body. To by ma zo všetkého najviac mrzelo.
V súboji so Senicou ste boli ústrednou postavou. Dali ste dva góly, zahodili penaltu, zabránili gólu súpera na brankovej čiare, inkasovali žltú kartu. Jednoducho, bolo vás plné ihrisko. Ako ste to stíhali, veď sa nestáva často, aby hrotový útočník zaskakoval za brankára na brankovej čiare?
Sám neviem, ako som sa v tej pozícii pri nápore Senice ocitol. Ale futbal je v prvom rade kolektívny šport. V ňom sa aj útočník musí vracať do vlastného pokutového územia, keď treba, keď si to vývoj zápasu vyžaduje. Aj on musí pomáhať brániť. Ja som sa pri tom útoku hostí dostal až na brankovú čiaru. Lopta po strele Pavlíka predo mnou ešte trochu zmenila smer, trochu nadskočila, vyrazil som ju nohou naozaj v poslednej možnej chvíli. Dokonca som si myslel, že môj obranný zákrok príde neskoro, že už bude za čiarou. Našťastie, podarilo sa mi ju vykopnúť. No nechýbalo veľa k tomu, aby som si ju nešťastne nevrazil do vlastnej siete. To by bol naozaj parádny vlastenec (smiech).
Takže nechýbalo veľa, a k tomu výpočtu vašich aktivít mohol pribudnúť aj vlastný gól. Dali ste si niekedy v kariére vlastný gól? Podarilo sa vám niekedy prekonať vlastného brankára?
V tejto chvíli si na taký gól nespomínam. Fakt neviem, či som si niekedy dal vlastný gól. Skôr nie ako áno. Fakt neviem. Štatistiku vlastných gólov si ako útočník nerobím (smiech).
Robo, prvého apríla ste mali 32 rokov. Dali ste si pri tejto príležitosti nejaké konkrétne ciele? Stanovujete si ešte nejaké méty, ktoré chcete v najbližších rokoch ešte dosiahnuť?
V tejto chvíli je podľa mňa najdôležitejšie to, aby som bol zdravý. Ak sa mi to podarí, potom sa budem snažiť odviesť pre môjho zamestnávateľa, teda pre Slovan Bratislava, čo najlepšie služby. Budem sa usilovať v zostávajúcich stretnutiach tejto sezóny hrať tak, aby sme ciele, ktoré sme si pred sezónou dali, aj splnili. Čo sa potom týka tých ďalších vecí, ja si už nerobím nejaké extra plány… Samozrejme, uvedomujem si, že už mám svoje roky… Góly chcem dávať ešte dosť dlho. Pravda, ak mi bude slúžiť zdravie – a budem mať dobrú športovú formu. Verím tiež, že čo má v mojom živote prísť, určite príde. Nebudem to nejako extra siliť. Nechám to na osud (krátka odmlka). Ešte by som chcel zažiť nejaký pekný úspech Slovana v európskej pohárovej súťaži, a pravdaže majstrovský titul. Lebo doteraz som majstrom nebol ani v jednom mužstve, v ktorom som hral. Aj do Slovana som ako mladý chlapec v roku 1999 prišiel až niekoľko mesiacov po jeho získaní (krátka odmlka). Takže v tejto sezóne by som toto rád napravil. Rád by som toto manko v mojej dlhej futbalovej kariére zmazal (smiech).
Pomaly, ale isto útočíte na kráľa ligových strelcov, ktorým ste na Slovensku ešte neboli. Ako vnímate túto príležitosť vybojovať si na Slovensku spomínanú individuálnu poctu?
Máte pravdu, kráľom ligových strelcov som na Slovensku ešte nebol. Táto pocta ma tiež veľmi láka, ale futbal je kolektívna hra, v ňom je rozhodujúci úspech celého tímu. Viem, že kráľom ligových strelcov sa bez pomoci spoluhráčov určite nestanem. Navyše, ja som vždy bol kolektívnym hráčom, a takým aj zostanem. Všetky sily a schopnosti som vždy venoval v prvom rade kolektívnemu zámeru, kolektívnemu úspechu (krátka odmlka). Ak mám byť kráľom ligových strelcov, tak ním budem. Ak mi to nebude súdené, tak nebudem. Všetky sily však venujem tomu, aby sme v prvom rade splnili ciele, ktoré sme si v Slovane pred touto sezónou dali. Až potom príde na rad útok na nejaké individuálne ocenenie (krátka odmlka). Ale koruna pre kráľa ligových strelcov ma veľmi láka. To teraz nepopieram. Verím, že do konca súťaže ešte nejaké góly dám. Len teraz neviem povedať, ani zaručiť, či to bude stačiť na prvé miesto medzi strelcami. Do toho budú mať čo povedať aj iní futbalisti, z iných klubov.
Doteraz ste pôsobili v štyroch najvyšších európskych futbalových súťažiach. V ktorej z nich sa vám najťažšie dávali góly – a prečo?
Hrotový útočník mal z tých súťaží, ktoré som v kariére okúsil, najťažší život vo francúzskej a v nemeckej najvyššej súťaži. Predovšetkým vo Francúzsku to bolo veľmi ťažké, lebo tam som musel na hrote útoku veľmi často podstupovať tvrdé osobné súboje s dvojmetrovými urastenými černochmi, ktorí loptu nikdy nedali zadarmo… Boli to veľmi ťažké súboje, bolo to fyzicky náročné. Afričania boli atleticky a kondične naozaj na veľmi vysokej úrovni. Takticky a technicky mali určité rezervy, no tie vyvážili bojovnosťou a dôrazom v osobných súbojoch. Boli to nepríjemní súperi. Aj preto som tých gólov vo Francúzsku dal iba osem.
Teraz ste aktuálne zahodili pokutový kop. Nenaštrbí to trochu vaše kanonierske sebavedomie? Ak bude mať Slovan v budúcich ligových dueloch výhodu jedenástky, postavíte si loptu na biely bod znovu vy alebo dáte možnosť niektorému zo spoluhráčov?
Nemám z toho obavy, ani strach. Jedenástku zahodili aj väčší futbalisti ako som ja. A na oveľa dôležitejších podujatiach ako je naša ligová súťaž (krátka odmlka). Takže nabudúce, ak bude mať naše mužstvo takúto výhodu, opäť pôjdem kopať penaltu. Veď som v Slovane na ne určený (krátka odmlka). Ak budem na ihrisku, určite pôjdem. Nemám s tým žiadny problém.
Slovan Bratislava má momentálne na čele výrazný náskok. Podľa vás je už rozhodnuté o titule majstra Slovenska? Obháji Slovan túto trofej aj v tejto sezóne?
Samozrejme, že získať majstrovský titul je jedným z našich cieľov, s ktorým sme išli do sezóny. Ale podľa mňa, o úspešnej obhajobe ešte nie je rozhodnuté. Ešte treba byť trpezlivý a ísť od zápasu k zápasu za svojim cieľom (krátka odmlka). Do konca sezóny nám zostalo ešte deväť kôl a v hre je ešte veľa bodov. Ešte to môže byť zaujímavé… Iná vec je, že momentálne v Slovane máme tak kvalitné mužstvo, hrajú v ňom tak kvalitní hráči, že by sme podobný náskok už nemali pustiť z rúk. Už by to bol prepych. Už by sme to mali udržať.
Ako vnímate správy, že tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Ján Kozák stále túži po tom, aby ste si ešte obliekli reprezentačný dres?
Viem o tom, že ma tréner Kozák chce do národného mužstva. Hovorili sme o tom spolu počas sústredenia v Turecku. Keďže ten záujem je z oboch strán, verím, že sa do reprezentácie ešte vrátim. Už som dvakrát mal k tomu veľmi blízko, ale v oboch prípadoch mi návrat znemožnilo zranenie. Teraz som zdravotne fit, takže nič by nemalo brániť tomu, aby som si opäť obliekol reprezentačný dres. Na návrat medzi chalanov sa už teším. S niektorými som poriadne nebol už viac ako rok. Od môjho zranenia v Belgicku. To je veľmi dlhý čas.
Vrátili by ste sa po viac ako ročnej pauze, lebo práve v reprezentácii ste sa vo februári 2013 v Belgicku zranili? Ako vnímate tento plánovaný návrat do A-mužstva Slovenska?
Teraz by som to nerád nejako zakríkol. Už dvakrát som mal do reprezentácie blízko, ale stále mi to prekazilo zranenie… Takže rozhodujúce bude, či budem v čase reprezentačných akcií zdravý. Či budem stopercentne fit. Zdravie je pre človeka najdôležitejšie. Takže, ak budem zdravý, veľmi rád sa aj po viac ako ročnej prestávke do slovenskej reprezentácie vrátim. Vždy som rád reprezentoval, vždy som rád hral za Slovensko. Samozrejme, viem, že mám 32 rokov, ale myslím si, že som vo futbale ešte neurobil všetko, čo som urobiť chcel… Ešte sú tam nejaké rezervy, ešte máme šancu niekde sa s chalanmi dostať (krátka odmlka). Navyše, verím, že k tým svojim 23 gólom dovtedy, kým sa s futbalom rozlúčim, nejaké presné zásahy ešte pridám. Som útočník – a hlavnou úlohou útočníka je predsa dávať góly.
Zhováral sa Štefan Žilka
