Dopady klimatickej krízy môžu na Slovensku pocítiť najmä obyvatelia rómskych osád. Organizácia spojených národov (OSN) už dlhé roky upozorňuje, že klimatická zmena najviac zasiahne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva s najnižšou schopnosťou prispôsobiť sa.
Plne integrovaných je iba 18 percent Rómov
Na Slovensku sú nimi najmä obyvatelia rómskych osád, ktorí aj v roku 2022 často žijú bez prístupu k základnej infraštruktúre, k vzdelaniu či pitnej vode.
„Ťažko sa v chudobnej lokalite presviedčajú ľudia, aby vôbec separovali, keď nemajú prístup k pitnej vode alebo kanalizácii. Hovoriť s nimi o klimatickej zmene je veľmi ťažké,” skonštatoval europoslanec Peter Pollák (OĽaNO/EPP) na diskusii Zelená zmena zdola, ktorú organizoval portál EURACTIV Slovensko.
Štúdia Environmentálnej environmentálnej kancelárie (EEB) tvrdí, že Rómovia v osadách veľmi často nemajú prístup k pitnej vode, hygiene ani odpadovému hospodárstvu. Takéto komunity tiež zvyčajne žijú v blízkosti environmentálnych záťaží, ako sú skládky odpadov či staré, znečistené priemyselné areály. Dôsledkom sú ničivé zdravotné dopady od infekčných chorôb až po duševné problémy.
Na Slovensku žije podľa dostupných údajov z Atlasu Rómskych komunít približne 440-tisíc Rómov, z toho plne integrovaných je iba 18 percent.
Kanalizáciu nemá väčšina usadlostí
Zvyšní Rómovia žijú koncentrovane, či už mimo obce, na jej okraji alebo v jej vnútri. Posledná edícia atlasu z roku 2019 uvádza, že hoci vodovody sú už v rómskych usadlostiach bežnejšie, stále existuje 248 koncentrácií, ktoré vodovod vôbec nevyužívajú. S kanalizáciou je to horšie. Nemá ju väčšina usadlostí.
EEB zdôrazňuje, že zlé životné podmienky Rómov v osadách ich robia omnoho zraniteľnejšími nielen tvárou v tvár klimatickej zmene, ale aj epidémiám, ako je COVID-19.
Riešením podľa účastníkov diskusie je zvýšenie životnej úrovne a riešenie sociálnych problémov. „Rieka zahádzaná odpadom nie je len environmentálny, ale aj sociálny problém,” zdôraznila aktivistka z občianskeho združenia Slatinka Martina Paulíková. Pozitívne príklady už v niektorých komunitách podľa Paulíkovej existujú. Nedarí sa ich však preniesť na národnú úroveň.
„Je neuveriteľné, že situácia v rómskych osadách je horšia než bola. Pozrite sa, koľko peňazí šlo za posledných 30 rokov na riešenie rómskej problematiky? Vie to vôbec niekto vyčísliť,“ povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).