Žilinský samosprávny kraj sa zapojil do významného európskeho projektu CLIMAAX, vďaka ktorému získa presnejší obraz o rizikách spojených so zmenou klímy. Ako informovala hovorkyňa kraja Eva Lacová, v rámci podprojektu MAXICONZA budú počas nasledujúcich dvoch rokov analyzovať extrémne prejavy počasia – od prívalových dažďov až po vlny horúčav. Analýza sa sústreďuje najmä na extrémne zrážky a ich dopad na cestovný ruch a cestnú infraštruktúru.
„Zapojením do projektu sme získali podporu 175-tisíc eur a zároveň prístup k jednotnej európskej metodike, ktorá sa už testuje v takmer 70 mestách a regiónoch po celej Európe,“ uviedla predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.
Dve fázy projektu
Už prvé výpočty ukazujú, že intenzita zrážok v kraji môže narásť až o 23 percent, zatiaľ čo ich frekvencia sa skráti z 10 na 6 rokov. Druhým sledovaným javom sú vlny horúčav, najmä v mestách, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života, zdravie obyvateľov aj fungovanie služieb. Kľúčovým cieľom je identifikovať najzraniteľnejšie skupiny a oblasti, ktoré sa v budúcnosti môžu prehrievať najviac.
Žiadna krajina nie je v bezpečí: Smrteľná vlna horúčav na severe Európy odhaľuje tvrdú realitu
V prvej fáze projektu sa aplikuje jednotná metodika vyvinutá v projekte CLIMAAX, ktorá využíva moderné satelitné snímky a historické údaje o počasí, vďaka čomu dokáže spätne analyzovať klimatické trendy a predvídať ich vývoj. V druhej fáze budú tieto údaje doplnené o lokálne a národné dáta – napríklad o zdravotnom stave lesov, pôdnom pokryve, stave ciest a mostov, či opakovanom výskyte mimoriadnych udalostí.
Spolupráca odborníkov
Aktuálne sa v rámci projektu na pôde úradu Žilinského samosprávneho kraja stretli experti z rôznych vedných odborov, aby kraju pomohli vybrať také dáta, ktoré najlepšie pomôžu spresniť predpovedanie rizík. „Na to, aby sme vedeli určiť, kde nás v budúcnosti extrémy najviac zasiahnu, potrebujeme veľmi presné dáta o krajine. S odborníkmi analyzujeme zosuvové pásma, zastavanosť, lesnatosť aj infraštruktúru. Každý údaj zvyšuje presnosť výsledkov,“ vysvetľuje Dana Gavalierová z odboru regionálneho rozvoja ŽSK.
Ľadovce sa topia alarmujúcim tempom: Za desaťročie o 36 % rýchlejšie
Výsledky analýzy budú základom pre novú adaptačnú stratégiu kraja, ktorú bude možné využiť pri plánovaní projektov, investícií a rozvoja územia. Takýto dokument bude zároveň nevyhnutný pre čerpanie eurofondov v budúcom programovom období. „Nechceme, aby adaptačná stratégia bola len formálnym papierom do šuflíka. Pracujeme na tom, aby sa z nej stal reálny nástroj, o ktorý sa budeme môcť oprieť pri každom zásadnom rozhodnutí pre budúcnosť nášho kraja,“ dodala županka Erika Jurinová.
