Každú jeseň ponúka nočná obloha fascinujúce divadlo v podobe meteorického roja Orionidy. Tento úkaz, ktorého pôvod siaha až k legendárnej Halleyovej kométe, prináša svetelné stopy, ktoré krížom-krážom pretínajú tmavú oblohu. V októbri dosahujú Orionidy svoje maximum a patria medzi najrýchlejšie a najvýraznejšie meteory, ktoré môžeme počas jesene pozorovať.
Pochádzajú z Orionu?
Orionidy (latinsky Orionids) sú každoročne sa opakujúci meteorický roj, ktorý vzniká, keď Zem pretína dráhu Halleyovej kométy (1P/Halley). Pri tomto prechode sa malé častice kométy zrážajú so zemskou atmosférou a vytvárajú svetelné stopy — meteory. Názov dostali podľa súhvezdia Orion, z ktorého zdanlivo vylietavajú.
Kedy sú Orionidy viditeľné?
Meteorický roj Orioníd je aktívny už od 2. októbra a svoju činnosť ukončuje až 7. novembra. Najintenzívnejšie divadlo však ponúka v období svojho maxima, ktoré tradične pripadá na 21. októbra. Počas tejto noci možno pri ideálnych podmienkach na oblohe zazrieť až 20 meteorov za hodinu.
Najvhodnejší čas na pozorovanie je po polnoci, najmä na miestach ďaleko od svetelného smogu.
Aká je ich história?
Meteorický roj Orioníd bol prvýkrát pozorovaný a zaznamenaný v 19. storočí. Pôvodne si ho astronómovia spájali s Halleyovou kométou, čo sa neskôr aj potvrdilo. Halleyova kométa prelieta okolo Slnka každých 76 rokov a práve jej zanechané častice tvoria dva výrazné roje – Eta Akvaridy (na jar) a Orionidy (na jeseň).
Historicky sa Orionidy považujú za jeden z vizuálne najatraktívnejších meteorických rojov jesene. Ich popularita vzrástla aj vďaka jasným svetelným stopám, ktoré zanechávajú.
Legenda hovorí, že…
Dávno predtým, než ľudstvo zaznamenávalo pohyby hviezd a úkazy na oblohe, žil na zemi mocný lovec menom Orion. Preslávil sa svojou silou, odvahou a neprekonateľným zrakom. Jeho túžbou bolo dosiahnuť večnú slávu a vystúpiť medzi hviezdy.
Jedného večera požiadal bohyňu Mesiaca, aby mu umožnila žiť večne, nie ako človek, ale ako súčasť hviezdnej oblohy. Bohyňa, dojatá jeho oddanosťou a túžbou po večnosti, splnila jeho želanie a Orion sa stal súhvezdím, ktoré dodnes dominuje zimnému nebu.
No vášeň pre lov v ňom nikdy nevyhasla. A tak mu bohovia dovolili, aby raz do roka vysielal svoje žiariace šípy späť k Zemi. Tieto šípy vidíme ako rýchle meteory – Orionidy, ktoré každý október brázdia nočnú oblohu.
Hovorí sa, že ak sa v čase ich najväčšej aktivity, okolo 21. októbra zahľadíte do neba a uvidíte padajúcu hviezdu, možno práve preletel jeden z Orionových ohnivých šípov. A ak v tej chvíli vyslovíte prianie, možno ho vypočuje samotný lovec hviezd.
