Vyšší podiel vidieckeho obyvateľstva znamená vyššiu citlivosť na zmenu klímy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Klimatické zmeny, globálne otepľovanie
Foto: ilustračné, Getty images
Video Player is loading.
Current Time 0:00
Duration -:-
Loaded: 0%
Stream Type LIVE
Remaining Time 0:00
 
1x
  • Chapters
  • descriptions off, selected
  • captions and subtitles off, selected
    Reklama
    Tento článok pre vás načítala AI.

    Európa je klimatickými zmenami menej ohrozená ako zvyšok sveta, ale medzi európskymi krajinami sú výrazné rozdiely.

    Vyšší podiel vidieckeho obyvateľstva v strednej a východnej Európe, výraznejšia závislosť od záhumienok a samozásobiteľských poľnohospodárskych aktivít zvyšuje citlivosť na zmenu klímy.

    Slovensko je na 37. mieste

    Nižšia kapacita zavlažovania či dostupnosť hnojív a potrebnej automatizácie v poľnohospodárstve oslabuje schopnosť sektora odolávať prírodným katastrofám. Kvalita dopravnej infraštruktúry a zdravotníctva, ktoré má kľúčovú úlohu pri zmierňovaní dopadov na ľudí, je v menej vyspelých štátoch slabšia ako v bohatších krajinách.

    V Notre Dame indexe, ktorý meria zraniteľnosť krajiny v kombinácii s jej pripravenosťou na zmeny klímy a ďalšie globálne výzvy, Slovensko obsadilo 37. miesto zo 185 krajín a je v pásme relatívne nízkeho ohrozenia zmenami klímy.

    Týmto výzvam čelí pomocou národnej adaptačnej stratégie, ktorá obsahuje opatrenia pre rôzne sektory vrátane poľnohospodárstva, lesníctva, energetiky a dopravy. Stratégia zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu zainteresovaných strán a uplatňovania najnovších vedeckých poznatkov a medzinárodných dohôd.

    Krajiny s najvyššími nákladmi

    Kumulatívne náklady na katastrofy súvisiace s klímou sú v krajinách strednej a východnej Európy podľa expertov Medzinárodného menového fondu približne o 1 percentuálny bod vyššie ako v krajinách západnej Európy.

    Medzi krajiny s najvyššími nákladmi patria Moldavsko s takmer 12 percentami hrubého domáceho produktu (HDP), Bosna a Hercegovina a Severné Macedónsko s vyše piatimi percentami. Niektoré vyspelé štáty, väčšinou z južnej časti Európy, tiež utrpeli značné škody v dôsledku klimatických zmien. Španielsko, Portugalsko či Grécko vynaložilo približne 5 percent HDP. Klimatické katastrofy doposiaľ stáli Slovensko necelé percento a Českú republiku štyri percentá HDP.

    Ľudské a sociálne dôsledky nepriaznivých klimatických udalostí sú značné tiež v regióne východnej Európy. V Moldavsku sa týkali troch percent obyvateľstva. V Severnom Macedónsku a v Bosne a Hercegovine boli klimatickými katastrofami za posledné roky postihnuté približne dve percentá obyvateľstva.

    Ďalšie k téme

    Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
    Firmy a inštitúcie: MMF Medzinárodný menový fond