V Európe bolo minulý rok spustených 16 400 MW nových veterných elektrární, čo je významný krok k zelenšej energetike. Napriek tomu však EÚ potrebuje na splnenie svojich klimatických a bezpečnostných cieľov dvojnásobok tejto kapacity. Najväčšou prekážkou ostávajú zdĺhavé povoľovacie procesy, ktoré brzdia rozvoj aj na Slovensku.
Nové veterné kapacity v Európe
Podľa údajov WindEurope bolo v roku 2023 v Európe uvedených do prevádzky 16 400 MW nových veterných elektrární. Až 84 % z nich tvoria pevninské veterné parky. Tento trend potvrdzuje rastúcu dôležitosť veternej energie nielen z ekologického, ale aj ekonomického hľadiska.
„Tento nárast potvrdil, že veterná energia má v Európe miesto nielen z environmentálneho, ale aj ekonomického hľadiska. Pre Slovensko, ktoré má v prevádzke veterné elektrárne s výkonom 4 MW a nulový prírastok za minulý rok, je to varovný signál,“ upozorňuje Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Ktoré krajiny dominujú?
Najväčší nárast nových veterných elektrární zaznamenali:
- Nemecko: 4 000 MW
- Veľká Británia: 1 900 MW
- Francúzsko: 1 700 MW
Aj keď je prírastok viac ako 16 000 MW významný, podľa WindEurope je to iba polovica z toho, čo by Európska únia potrebovala ročne na splnenie svojich cieľov do roku 2030. Problémom ostávajú povoľovacie procesy, ktoré spomaľujú rozvoj nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách.
„Nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách rýchlejší rozvoj využívania vetra ešte stále brzdia povoľovacie procesy,“ upozorňuje J. Lacko. Slovensko navyše čelí možnej žalobe zo strany Európskej komisie za nečinnosť v tejto oblasti.
Ako zvládnuť rastúci dopyt po elektrine?
Veterná energetika je podľa WindEurope kľúčová na pokrytie rastúcej spotreby elektriny v Európe. Chemický priemysel očakáva, že jeho spotreba vzrastie zo 195 TWh v roku 2030 na 290 TWh v roku 2040. Výroba cementu môže dokonca zaznamenať viac ako 100 % nárast spotreby.
Aj Slovensko čelí otázke, ako pokryť rastúcu potrebu elektriny.
„Ak sa Slovensko sústredí iba na otázku odkiaľ odoberať plyn, či na nový jadrový zdroj, ktorý v optimálnom prípade spustíme najskôr po roku 2040, môže nám opäť ujsť vlak. Už po roku 2030 budeme reálne čeliť nedostatku elektriny z domácej výroby,“ varuje Lacko.
Okrem toho môže Slovensko stratiť atraktivitu pre zahraničných investorov, ktorí čoraz viac kladú dôraz na dostupnosť zelenej energie.
Miliardové investície do veternej energie
Význam investícií do veternej energetiky rastie. Do roku 2030 by malo v Európe pribudnúť až 187 000 MW nových veterných elektrární. Len minulý rok získali projekty s výkonom 19 900 MW financovanie vo výške 33 miliárd eur.
Okrem odstraňovania byrokratických prekážok si expanzia veternej energie vyžaduje aj investície do elektrizačných sietí. Európska komisia preto koncom januára oznámila alokáciu 1,25 miliardy eur na modernizáciu a rozvoj energetickej infraštruktúry.
„Je dobrou správou, že 33 miliónov eur z týchto prostriedkov získal aj projekt Danube InGrid. Ten má nielen zvýšiť kapacity prenosu elektriny medzi Slovenskom a Maďarskom, ale aj vytvoriť priestor pre vyššiu výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov,“ dodáva Lacko.
