Explózia škodlivých morských rias je jasne viditeľná aj z vesmíru a tiahne sa Atlantickým oceánom ako nejaká morská príšera. S takýmito úvodnými slovami sa začína článok britského denníka The Guardian, ktorý poukazuje na pozitíva aj na aktuálne hrozby spojené s Veľkým atlantickým sargasovým pásom z morských rias. Morské riasy pritom už mali svoju chvíľu slávy, kedy sa dostali ako ingrediencia do receptu Jamieho Olivera, alebo keď Victoria Beckham vyhlásila, že ich používa na udržanie svojej ideálnej váhy. Obaja menovaní aktéri pritom majú pravdu v tom, že morské riasy sú skutočne plné rôznych živín, pohlcujú uhlík a sú všestranným doplnkom využiteľným v zelenej ekonomike.
Plazivá hrozba Veľkého atlantického sargasového pásu
V Atlantickom oceáne každoročne rozkvitajú rozsiahle polia sargasu, čo je názov používaný pre hnedú morskú riasu s domovom v tejto oblasti. Veľký atlantický sargasový pás tvorený hnedými morskými riasami je viditeľný aj z vesmíru a rozprestiera sa od Mexického zálivu až po Kongo. Na prvý pohľad dych berúci vzhľad sargasu však môže svojím zjavom klamať a má aj mnohé negatívne dopady na morský aj ľudský život, na ktoré upozorňujú zainteresovaní výskumníci. Veľký atlantický sargasový pás tvoria nádherné vrstvy, ktoré vyzerajú na hladine otvoreného oceánu ako zlaté rohože. Sargas sa vyznačuje bublinovitými útvarmi na stonkách, ktoré mu umožňujú plávať na hladine. Tieto riasy sa pritom kúpali vo vlnách Atlantiku ešte v dobách, kedy Krištof Klombus preplával Sargasové more. V roku 1942 si v súvislosti s nimi tento moreplavec do svojho denníku zapísal, že sa bojí, aby jeho loď neuviazla v týchto hnedých masách.
Riasy majú podľa vedcov definitívne aj svoju pozitívnu stránku, v rámci ktorej poskytujú bezpečný prístav a živnú pôdu pre mnohé ryby, korytnačky a iný morský život. Pod ich povrchom sa to hemží životom ako pod prevráteným útesom. Čo je však podľa vedcov najviac alarmujúce, je tempo rastu týchto rias za posledné roky. Oceánograf Ajit Subramaniam, ktorý vedie vedecké výskumné expedície v južnom Atlantiku už 25 rokov, si to po prvýkrát všimol v roku 2018. Okrem neho aj ďalší oceánografi potvrdili, že v južnom Atlantiku sa nachádza obrovský rozkvet sargasu.
Chuanmin Hu a jeho tím z laboratória pre optickú oceánografiu University of South Florida (USF) monitorovali tento pás pomocou satelitných snímok od roku 2011, pričom jasne videli jeho rozširovanie. V júni 2022 Hu odhadol veľkosť Veľkého atlantického sargasového pásu na 24,2 milióna ton, čo je približne štvornásobok hmotnosti Veľkej pyramídy v Gize. Pristátie sargasu je úžasným fenoménom a veľkolepým prírodným divadlom. Obrovské plávajúce masy prichádzajú bez akéhokoľvek varovania, často za pokojného slnečného počasia na vrchole turistickej sezóny a zasypú kilometre pobrežia zlatými morskými riasami. Tie sa však následne hromadia na pobreží a plážach a niekedy pritom vytvárajú až niekoľko kilometrov dlhé pasy, ktoré potom hnijú a šíria nepríjemný pach.
Morský ľad v Antarktíde je na historickom minime od roku 1979. Čo to pre nás znamená?
Skutočný vplyv sargasu na pobrežný život v Karibiku
Prvými miestami, ktoré skutočne pocítili vplyv sargasu, boli Náveterné ostrovy v Karibiku. Shelly-Ann Coxová, ktorá je vedúcou pre rybné hospodárstvo vlády Barbadosu, pracuje na znižovaní sargasu už viac ako desať rokov. Environmentálny a ekonomický dopad rias pritom opisuje ako katastrofálny.
„Každým rokom vidíme, že čoraz viac krajín hlási prílev týchto rias a eviduje ich ničivé dopady na cestovný ruch, rybolov aj dopravnú infraštruktúru,“ uviedla Coxová.
Sargasové útoky pritom poškodzujú aj pobrežnú divočinu a ryby žijúce pri pobreží a zasahujú aj do životne dôležitej infraštruktúry dodávok vody a energie. Okrem toho sa ukázalo, že sírovodík uvoľňujúci sa pri rozklade týchto rias, spôsobuje ľudskému organizmu množstvo zdravotných problémov, ako sú mierne bolesti hlavy, podráždenia očí až po bezvedomie a iné závažné zdravotné stavy. V roku 2022 identifikovali vedci aj zvýšené riziko vážnych tehotenských komplikácií u žien žijúcich na pobreží dotknutých riasami. Voľne žijúce živočíchy sú tiež negatívne ovplyvnené týmito riasami, pretože na pobreží blokujú prísun svetla na morské dno a napríklad malé korytnačky sa nevedia dostať do mora cez tony rozkladajúcich sa morských rias.
Kvitnutie sargasu sa mení, pričom najhnojnejšie je v letnom období, keď je more pokojné a modré. Neskôr tieto zlaté rohože rozmetajú prichádzajúce búrky a tak sa ich množstvo o niečo zmenší. Aj napriek tomu však vedecké údaje ukazujú, že celkovo sa množstvo týchto rias stále zväčšuje, pretože sú živené klimatickou krízou. Vyššie teploty morského povrchu, stúpanie a zmeny v morských prúdoch v kombinácii s ľudskou činnosťou napríklad v podobe vypúšťania kanalizácie či poľnohospodárskeho pestovania sóje vo veľkých povodiach riek Severnej a Južnej Ameriky, sú podľa výskumníkov tiež faktory, ktoré pomáhajú riasam v ich rozmnožovaní. K ich rýchlemu rastu ďalej prispieva piesok naviaty zo Saharskej púšte, ktorý je bohatý na železo a iné dôležité minerály.
Kompostovanie sargasu nie je cestou
V snahe riešiť problém s rozširujúcimi sa morskými riasami začali niektoré krajiny túto biomasu používať ako hnojivo. V praxi sa však následne ukázalo, že masa obsahuje ťažké kovy ako napríklad arzén, ktorý by sa pri kompostovaní mohol vylúhovať do podzemnej vody, pitnej vody a potravinového reťazca. Uvedené poznatky preto viedli viaceré karibské krajiny k zákazu kompostovania sargasu. Uvažovali pritom aj nad priemyselným využitím ťažkých kovov, ich odstraňovanie sa však ukázalo ako neefektívne v dôsledku vysokých nákladov. „Existuje množstvo pozitívnych využití pre morské riasy v súvislosti s riešeniami klimatickej krízy, nikto si však doposiaľ nedokázal predstaviť komerčné využitie pre sargas,“ dodala Patricia Estridge, ktorý je vedúcou organizácie Seaweed Generation.
Na životaschopnom komerčnom využití sargasu pracuje množstvo vedeckých misií, žiadna myšlienka však zatiaľ neprilákala do tohto segmentu dostatočné investície. Subramaniam si ale myslí, že svet je dlžný karibským národom pomoc s touto hrozbou. Podľa jeho slov tieto národy najmenej prispievajú ku klimatickje kríze a pritom čelia jej priamemu vplyvu.
Členské štáty OSN dosiahli dohodu o ochrane otvorených morí: Vedeli ste, že každý druhý nádych pochádza z oceánu?
Bláznivá myšlienka zachytávania uhlíka zo sargasu robotmi
Subramanian ďalej hovorí, že rád by týmto národom pomohol získať uhlík zo sargasu. Schopnosť rias nasávať uhlík je úžasná a jedinou ideou, ktorá je zatiaľ aj najbláznivejším a najambicióznejším plánom, je zachytiť uhlík pomocou robotov a potopiť ho na dno mora. Ako ďalej objasnil, so sargasom sa spája množstvo uhlíkovej masy – asi 3 milióny ton uložených vo Veľkom atlantickom sargasovom páse. Prostredníctvom fotosyntézy absorbuje atmosférický oxid uhličitý a ten premieňa na organický uhlík. Uložením na dne mora na niekoľko storočí by podľa vedcov získala Zem čas na „vyrovnanie uhlíkovej krivky“.
Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) uvádza, že do roku 2050 bude potrebné každoročne odstrániť až 10 miliárd ton uhlíka, aby sa globálne otepľovanie udržalo pod 1,5 stupňa Celzia. Veľký atlantický sargasový pás z tohto pohľadu obsahuje len zlomok z toho, čo je potrebné odstrániť, mohol by sa však zväčšiť pestovaním.
Veľká investícia je stále potrebná
V spoločnosti Seaweed Generation vyvinuli robotickú technológiu ako zachytávač uhlíka z morských rias. Firma navrhla robota na zbieranie a potápanie kvetov morských rias a vedci pritom veria, že uhlíkové kredity im otvoria dvere aj k potrebnému financovaniu celej operácie. Subramanian a Estridge zhodne tvrdia, že roboty musia sargas potopiť v hlbokom oceáne, pretože v plytkých vodách by mohol hniť a uvoľňovať metán. Subramaninam tiež vypočítal, že potopenie morskej riasy do hĺbky 2 000 až 4 000 metrov ju udrží ponorenú niekoľko stoviek rokov.
Oba tímy v praxi testujú svoje nápady, pričom Subramaniam sleduje správanie morských rias v hlbokej vode, zatiaľ čo Seaweed Generation s Estridge spolupracujú s partnermi v Karibiku na pozorovaní výkonov robota. Myšlienka, že navrhovaný projekt by mohol byť prírodným riešením na zbavenie sa uvedeného množstvo atmosférického oxidu uhličitého, je podľa vedcov vzrušujúca. Napriek tomu však ostávajú skeptickí v tom, že významná investícia do celého projektu sa zrejme zhmotní až vtedy, keď sargasový pás zasiahne bohaté pobrežia Florida Keys alebo zaplaví pláže Kankúnu počas jarných prázdnin. Mimo oblasti Karibiku podľa vedcov o tomto probléme nikto nehovorí.
