Pestovanie morských rias ako jedno z potenciálnych riešení udržateľnosti

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Algae bloom g3aacfc13b_1920.jpg
Ilustračný obrázok: Pixabay

Vedci v súčasnosti hľadajú časti oceánu vhodné na pestovanie morských rias a naznačujú, že by mohli tvoriť 10 % ľudskej potravy. Aktuálna štúdia v tejto oblasti uvádza, že vďaka tomu by sa mohla zredukovať poľnohospodárska pôda na planéte o 110 miliónov hektárov.

Morské riasy ako potrava pre ľudí, krmivo pre dobytok aj alternatívne palivo

Oblasť, ktorá je veľká skoro ako Austrália, by podľa najnovšieho výskumu mohla podporovať komerčné pestovanie morských rias po celom svete a poskytovať potravu pre ľudí, krmivo pre dobytok, ako aj alternatívne palivá.

Pestovanie morských rias je celosvetovo rozvíjajúcim sa odvetvím, aktuálny výskum však hovorí o tom, že do roku 2050 by mohli tvoriť až 10 % ľudskej potravy. Týmto krokom by sa podľa odhadov zredukovala poľnohospodárska pôda o 110 miliónov hektárov, čo predstavuje dvakrát väčšiu plochu ako Francúzsko.

Autori výskumu zároveň jedným dychom dodávajú, že v praxi existuje aj celý rad negatívnych vplyvov na morský život, ktoré by bolo potrebné vyvážiť výhodami globálneho pestovania morských rias.

Štúdia sa zamerala na 34 druhov morských rias a vedci pritom skúmali, na akých miestach by tieto riasy mohli rásť. Napokon vybrané plochy zúžili na miesta s dostatočne pokojnými vodami a optimálnou vzdialenosťou k populácii tak, aby na nich bolo možné zakladať farmy.

Približne 650 hektárov bolo definovaných ako miesta, kde by sa riasy mohli pestovať, pričom najväčšie z nich sa nachádzajú v Indonézii a Austrálii.

Pestovanie morských rias by mohlo pomôcť znížiť emisie

Pestovanie morských rias ako potravy pre ľudí, krmiva pre dobytok a palivo v rámci čo i len zlomku z označených 650 miliónov hektárov, by mohlo predstavovať značné výhody pre využitie pôdy, zníženie emisií, využívanie vody a hnojív,“ uvádzajú v štúdii jej autori.

Scott Spillias, ktorý je výskumníkom z Queenslandskej univerzity, ďalej hovorí o tom, že ľudia po celom svete sa pozerajú na oceán ako na veľký nevyužitý zdroj a pýtajú sa pritom, či by sme ho nemali viac využívať.

Štúdia priniesla aj informácie o tom, že jedným z najväčších prínosov tohto odvetvia by mohlo byť pestovanie a používanie červenej riasy Asparagopsis ako krmiva pre dobytok, pri ktorom sa ukázalo, že vedie k výrazne nižším emisiám metánu produkovaných kravami. Jeden z doplnkov z morských rias sa počas minulého roka údajne dostal aj na komerčný predaj farmárom v Austrálii.

Štúdia tiež naznačila, že zníženie emisií metánu pri používaní riasy druhu Asparagopsis by mohlo do roku 2050 ušetriť 2,6 miliárd ton CO2 ročne, čo je približne rovnaký objem, ako je súčasná stopa skleníkových plynov v Indii.

Viac zeleniny v ľudskej potrave

Spillias ďalej povedal, že zavedenie väčšieho množstva morských rias do ľudskej stravy by tiež mohlo priniesť značné výhody. V niektorých častiach Ázie už v súčasnosti tvoria morské riasy 2 % ľudskej stravy, ich celosvetové rozšírenie na 10 % by však mohlo zredukovať spomínaných 110 miliónov hektárov pôdy, ktorá sa aktuálne využíva na pestovanie iných plodín.

„V podstate ide len o to, že by ľudia jedli viac zeleniny. Ak budeme pestovať morské riasy, najlepšie pritom urobíme, ak ich budeme konzumovať my sami a nebudeme s nimi kŕmiť dobytok, to si však bude vyžadovať veľké kultúrne zmeny,“ dodal Spillias.

Deväť autorov spomínanej štúdie sa tiež zhodlo na tom, že na hlbšie preniknutie do uvedenej problematiky a pochopenie mechanizmu nákladov a prínosov akéhokoľvek rozmachu pestovania morských rias je potrebné oveľa viac práce. Veľkosť potenciálnych výhod však podporuje názor, že toto rozvíjajúce sa odvetvie môže zohrávať kľúčovú úlohu v našej odpovedi na globálnu udržateľnosť.

Riziká pestovania morských rias

Prieskum rizík pri rozšírení pestovania morských rias realizovaný v Európe v roku 2019 tiež poukázal na obavy, že vybudované farmy by mohli narušiť rovnováhu morských ekosystémov a zmeniť spôsob pohybu vody okolo pobrežia. Spillias v tejto súvislosti povedal, že premena niekoľkých miliónov hektárov oceánu na farmy by znamenalo obrovskú zmenu a rozvoj. „Upravovali by sme biotopy a zavádzali materiály na miestach, kde sme to predtým nerobili,“ dodal.

Veľa morských rias v súčasnosti využíva plastové laná a siete a ako populácia už poznáme vplyv plastov na oceán. Ak by sa pristúpilo k pestovaniu morských rias v načrtnutom rozsahu, bolo by podľa Spilliasa za týmto účelom potrebné hľadať iné a vhodnejšie materiály.

Námorný priemysel tiež podľa jeho slov všeobecne nemá dobrú povesť v oblasti dodržiavania ľudských práv a ak by sa riasy pestovali mimo potrebného dohľadu, bolo by tiež nevyhnutné myslieť na ľudí pracujúcich v týchto odvetviach a zabezpečiť, aby sa s nimi zaobchádzalo spravodlivo.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať