V poslednom desaťročí Európa čelila globálnemu problému – strate lesov. Podľa štatistík Eurostatu, lesy zaberajú 39 % území Európskej únie, zatiaľ čo celkový podiel je len 31 %. Od roku 1990 sme v Európskej únii zaznamenali zvýšenie lesnatých oblastí o 10 %, čo je plocha zodpovedajúca súhrnnej rozlohe Maďarska a Slovenska, referuje portál Euronews.
Lesné ekosystémy hrajú zásadnú rolu v ochrane životného prostredia. Nielenže pohlcujú veľké množstvá oxidu uhličitého, ale tiež prispievajú k zníženiu rizika vzniku prírodných katastrof, regulujú teplotu vzduchu aj pôdy.
Napriek ich nenahraditeľnému významu pre planétu čelia na mnohých miestach sveta zániku. Podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sme medzi rokmi 1990 a 2020 prišli o 420 miliónov hektárov lesných plôch, čo je plocha prevyšujúca rozlohu Európskej únie.
Koľko lesov majú jednotlivé krajiny EÚ?
V Európskej únii existujú výrazné rozdiely v množstve lesnatých plôch medzi jednotlivými členskými štátmi. Štáty ako Fínsko, Švédsko, Slovinsko, Estónsko a Lotyšsko majú viac ako polovicu svojho územia pokrytú lesmi, zatiaľ čo Dánsko, Írsko, Holandsko a Malta v tomto ohľade výrazne zaostávajú.
Krajiny, ktoré majú najväčší problém s odlesňovaním, ako sú Holandsko a Dánsko, najviac príjmov čerpajú práve z využívania odlesňovanej pôdy, takže, premena ich poľnohospodárskych plôch na lesnaté oblasti by viedla k poklesu príjmov a ziskov.
Treba poznamenať, že spotreba EÚ predstavuje takmer 10 % celosvetového odlesňovania, preto na začiatku tohto roka Európsky parlament schválil opatrenia s cieľom predchádzať odlesňovaniu a vyrábať produkty, ktoré by zamedzili tento problém.
Ako sa európske lesy rozrástli v posledných rokoch?
Rast lesnatých plôch v Európe sa vyvíjal počas niekoľkých desiatok rokov. V niektorých štátoch, ako je napríklad Írsko, politické regulácie smerovali k rozvoju produkcie dreva. V iných štátoch sa zmena pôdneho využitia na lesné hospodárstvo odohrala ako prirodzený proces, keď sa ekonomicky menej výhodné poľnohospodárske plochy prestali využívať a postupne začali znovu zarastať lesom.
Ako zmena klímy ovplyvňuje lesy?
Napriek nárastu lesných plôch v Európe sú lesy čoraz viac ohrozené vetrom, požiarmi a škodcami – kôrovcami. Rok 2022 sa stal jedným z najhorších v histórii požiarov a zmena klímy zvyšuje riziko ich vzniku tým, že prináša vyššie teploty a dlhodobejšie sucho, čím tiež prispieva k množeniu kôrovcov. V reakcii na tento problém, vedci navrhujú monitoring aktuálnej situácie lesov a nastavenie akútnych riešení.
Ako je na tom Slovensko?
Podľa štatistík Eurostatu z roku 2020 je Slovensko 7 najlesnatejšou krajinou EÚ spomedzi všetkých členských krajín.
„Výmera lesnej pôdy a lesných porastov na Slovensku dlhodobo narastá. V roku 2020 dosiahla výmera lesných porastov 1 951,5 tis. ha, od roku 1990 sa tak zvýšila (najmä zmenou využívania pôdy) o 29,8 tis. ha, t. j. o 1,55 %,“ uvádza na svojom webe Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
