Vedcom sa podarilo úspešne namodelovať klimatický bod zvratu, ktorý by uvrhol veľké časti Európy do hlbokého mrazu – a mohol by byť bližšie, ako sa doteraz predpokladalo, referuje portál Euronews.
Výpadok prúdu by úplne zmenil počasie
Výskumníci z Utrechtskej univerzity v Holandsku pomocou komplexného klimatického modelu simulovali kolaps dôležitého prúdu Atlantického oceánu, ktorý v súčasnosti prináša teplú vodu na sever a udržiava mierne teploty v Európe.
Náhly výpadok tohto prúdu by zmenil počasie na celom svete, pričom Európa by utrpela najvážnejšie následky. Jeho kolaps by mohlo spôsobiť topenie ľadovcov, ale kedy a s akou pravdepodobnosťou sa to stane?
Smerujeme ku katastrofickému bodu zlomu?
Niektoré výskumy naznačujú, že klimatické zmeny môžu spomaliť tok tohto prúdu. Jedna štúdia z roku 2023 na základe teplôt na povrchu mora naznačuje, že k úplnému kolapsu by mohlo dôjsť v rokoch 2025 až 2095. Existuje obrovská neistota o tom, ako, kedy a či vôbec by k tomuto „bodu zvratu“ mohlo skutočne dôjsť, a modelovanie scenára je zložité.
Holandský tím použil superpočítač na doteraz najsofistikovanejšie modelovanie s cieľom hľadať varovné signály tohto bodu zvratu. Vodu pridávali postupne a zistili, že pomalý úbytok by nakoniec mohol viesť k náhlemu kolapsu v priebehu menej ako 100 rokov.
Vedci hovoria, že bod zvratu AMOC (Atlantická meridionálna cirkulácia – teplé oceánske prúdy) bol len „teoretickým konceptom“ a tvrdia, že rýchlosť, akou by došlo k zvratu tohto životne dôležitého prúdu v ich modelovaní, bola „prekvapujúca“.
„Výskum presvedčivo dokazuje, že AMOC sa blíži k bodu zvratu, a to na základe spoľahlivého, fyzikálne podloženého indikátora včasného varovania,“ hovorí klimatológ z Exeterskej univerzity Tim Lenton.
„Nemôžeme však povedať (a ani nehovorí), ako blízko je bod zvratu, pretože ukazuje, že na štatisticky spoľahlivý odhad tohto bodu nie je dostatok údajov. Môžeme len povedať, že smerujeme k bodu zvratu, tvrdí vedúci autor štúdie René van Westen.
V súčasnosti nie je dostatok údajov na to, aby sa dalo povedať niečo definitívne o možnom budúcom kolapse AMOC. Na stanovenie časového rámca je potrebný ďalší výskum.
Lenton dodáva, že musíme „dúfať v najlepšie, ale pripraviť sa na najhoršie“ tým, že investujeme do ďalšieho výskumu, aby sme zlepšili odhad, ako blízko je bod zvratu, posúdili potenciálne vplyvy a vypracovali spôsob, ako môžeme tieto vplyvy zvládnuť a prispôsobiť sa im.
Čo by znamenal kolaps oceánskeho prúdu pre Európu?
Ak prestanú teplé prúdy prúdiť následné dôsledky na klímu by boli v ľudskom časovom horizonte takmer nezvratné. Znamenalo by to vážne globálne klimatické dôsledky, pričom Európa by niesla najväčšiu časť následkov.V niektorých častiach Európy by mohli teploty klesnúť až o 30 °C. Podľa modelu sa Londýn by sa ochladil v priemere o 10 °C a Bergen o 15 °C.
Autori výskumu tvrdia, že „žiadne adaptačné opatrenia by sa nedkokázali vyrovnať s takými rýchlymi teplotnými zmenami“. Teploty na južnej pologuli by sa zvýšili a v amazonskom dažďovom pralese by sa zmenilo obdobie dažďa a sucha.
Holandský vede Van Westen tiež hovorí, že by to mohlo znamenať menej zrážok a zvýšenie hladiny morí v pobrežných oblastiach Európy až o jeden meter.
„Celkový obraz, že kolaps AMOC by bol katastrofický, zodpovedá nedávnej práci mojej skupiny, ktorá ukázala, že by pravdepodobne spôsobil rozsiahlu krízu v oblasti potrvín a vody“ dodáva Lenton, klimatológ z Exeterskej univerzity.
