Mars, s jeho prachovými búrkami a občasnými prúdmi tekutej slanej vody, predstavuje dnes oveľa inú scenériu, než ako ju poznali naši predkovia pred miliardami rokov. V minulosti sa táto planéta mohla pochváliť obrovskými sopkami, systémom kaňonov a riečnymi údoliami, ktoré dnes vzbudzujú zvedavosť vedcov a nadšencov vesmíru. Nedávno objavené mladé sopky na červenej planéte môžu byť kľúčom k odhaleniu nových príležitostí pre život v našej slnečnej sústave.
Najväčšia sopka v slnečnej sústave
Olympus Mons (z latinčiny Hora Olymp), najväčšia sopka v slnečnej sústave, je živým dôkazom o bohatej vulkanickej histórii Marsu. S výškou 22 kilometrov a základňou s priemerom viac ako 500 kilometrov, táto sopka rastie už asi 3 miliardy rokov. Zaujímavé je, že niektoré lávové prúdy na jej svahoch by mohli byť mladšie ako 2 milióny rokov, čo znamená, že vulkanická aktivita na Marse nie je len vecou minulosti.
Záhadné vulkanické kužele
Vedci z česko-nemecko-amerického výskumu pod vedením Petra Broza objavili presvedčivé dôkazy o existencii skutočných vulkanických kopcov v oblasti Coprates Chasma, časti obrovského kaňonového systému Valles Marineris. Ide o zhluky malých a zjavne veľmi mladých „kužeľov“- symetrických kopcov s krátermi na vrcholoch – ale ich pôvod je kontroverzný. Mohli by to byť skutočne miesta sopečných erupcií, ale zároveň by to mohli byť aj „bahenné sopky“ vytvorené vyvrhovaním bahna z podzemia alebo „kužele bez koreňov“, ktoré vznikli výbuchmi lávy dopadajúcej na mokrú alebo ľadovú zem.
Nedostatok vody ohrozuje viacero krajín. Ako je na tom Slovensko?
Analýza oblasti okolo týchto kužeľov odhalila, že sú staré 200 – 400 miliónov rokov, čo predstavuje obdobie, keď Zem obývali obrovské obojživelníky a prvé dinosaury. To znamená, že planéta je stále geologická aktívna.
Život na Marse
Najpôsobivejším zistením je však možná prítomnosť mikrobiálneho života. Studené pramene na Zemi ukázali, že kombinácia vody, tepla a chemickej energie môže podporovať mikrobiálny život. Ak tieto mladé marťanské sopky produkovali podobné podmienky, mohli by byť ideálnym miestom na hľadanie fosílnych jedincov o existencii života mimo našej planéty.
Výskum týchto sopiek ponúka nové perspektívy na pochopenie vulkanickej aktivity na Marse a jej potenciálnu úlohu v podpore života. Aj keď dnes môže byť Mars pustý a nehostinný, tieto objavy nám pripomínajú, že jeho minulosť bola oveľa viac dynamická a možno aj domovom pre mikrobiálne formy života. S pokračujúcim prieskumom Marsu sa možno dočkáme odpovede na otázku, ktorá fascinuje ľudstvo už storočia: Nie sme v kozme sami?