Svet by sa mal začať pripravovať na ochranu ekosystémov, ktoré sa vynárajú spod miznúcich ľadovcov. Upozorňujú na to švajčiarski a francúzski vedci v novej štúdii, ktorá vyšla v odbornom časopise Nature.
Scenáre od najhoršieho po najlepší
Bez krokov proti globálnemu otepľovaniu podľa nich svet do roku 2100 príde o ľadovce s veľkosťou Fínska. V najlepšom prípade, a teda pri splnení cieľov parížskej klimatickej dohody, počíta so zmenšením ľadovcov s veľkosťou Nepálu.
Tím za štúdiou v Nature analyzoval okolo 210-tisíc ľadovcov vo svete, s výnimkou grónskeho a antarktického kontinentálneho ľadovca. Zistili, že ľadovce v roku 2020 pokrývali približne 665-tisíc kilometrov štvorcových, čo je približne rozloha Afganistanu.
Teplota vody Stredozemného mora dosiahla rekord, hrozia katastrofálne následky
V závislosti od rôznych scenárov, ktoré odborníci rozdeľujú od najhoršieho po najlepší, by svet mohol do roku 2100 stratiť približne 149-tisíc kilometrov štvorcových až 339-tisíc kilometrov štvorcových.
Oblasti po ústupe ľadovcov
Vedci vo svojom výskume upozorňujú, že ľudia žili s ľadovcami po tisícročia a znepokojujúci ústup ľadovej pokrývky, ktorá v súčasnosti predstavuje 10 percent zemského povrchu, si bude vyžadovať opatrenia na jej zastavenie a prispôsobenie sa jej vplyvu.
Ľadovce zohrávajú kľúčovú úlohu, odrážajú slnečné svetlo a poskytujú sladkú vodu na zavlažovanie, výrobu energie a spotrebu, uviedol odborník na ľadovce Jean-Baptiste Bosson z Národnej rady pre ochranu prírody vo francúzskom Annecy. Podľa jeho slov sa pracuje na spomalení ústupu ľadovcov, ale nebude to „rozhodujúce“ pri ich záchrane.
Po roztopení ľadovcov však podľa Bossona nie je všetko stratené.
Teplota oceánov prekonala rekord z roku 2016 a vedcov znepokojuje, že to prišlo v neobvyklom období
„Potrebujeme najmä chrániť prírodu, ktorá bude nasledovať po ľadovcoch: musíme chrániť lesy zajtrajška, veľké jazerá zajtrajška, veľké fjordy zajtrajška,“ povedal v rozhovore. Oblasti po ústupe ľadovcov budú podľa neho zdegradované, ale príroda by mala urobiť svoju prácu.
„Existuje šanca, že sa ekosystémy odrazia, ak im ponecháme priestor a čas… príroda sama nájde riešenia: zachytí uhlík, prečistí sladkú vodu, vytvorí biotopy pre biodiverzitu,“ dodal.
Zvýšenie nebezpečenstva
„Topiace sa ľadovce sa stali ikonami klimatickej zmeny. Ľudia sa väčšinou obávajú vplyvu, ktorý bude mať topenie ľadovcov na stúpanie hladiny morí, sezónnu dostupnosť vody a geohazardy. Táto štúdia ukazuje, že je toho viac, na čo musíme byť pripravení. Ukazuje to tiež, že sme stále v procese odhaľovania množstva vplyvov, ktoré bude mať zmena klímy,“ skonštatoval Ben Marzeion z Geografického ústavu Univerzity Brémy, ktorý sa nezúčastnil na výskume.
Antarktický morský ľad dosiahol bezprecedentne nízku úroveň. Niečo sa radikálne zmenilo, hovoria vedci
Twila Moon z amerického Národného strediska údajov o snehu a ľade upozornila, že ustupovanie ľadovcov zvyšuje nebezpečenstvá ako megapovodne alebo zmenu dostupnosti sladkej vody na pitie a zavlažovanie.
„Musíme plánovať dopredu a zároveň tvrdo pracovať na znížení emisií plynov zachytávajúcich teplo a obmedzení budúcich škôd,“ prízvukovala.
