Podľa portálu Euronews Európu čoraz častejšie sužujú extrémne búrky, no nie všetky sú rovnaké. Supercelárne búrky patria medzi najnebezpečnejšie atmosférické javy, ktoré prinášajú krúpy veľké ako tenisové loptičky, ničivé vetry a výdatné zrážky. Nový výskum ukazuje, že v dôsledku klimatickej zmeny ich môže byť už čoskoro oveľa viac – a to najmä v alpskom regióne.
Tým, že Európu čoraz častejšie zasahuje extrémne počasie, vedci sa intenzívne venujú výskumu mimoriadne ničivých búrkových javov — supercelárnych búrok. Nová štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Science Advances odhaľuje, že klimatická zmena prispieva k ich zosilňovaniu, najmä v alpskom regióne a častiach strednej a východnej Európy.
Vedci varujú: ak sa globálna teplota zvýši o 3 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, výskyt supercelárnych búrok na severnej strane Álp by mohol vzrásť až o 50 %. Tieto búrky už dnes patria medzi najničivejšie poveternostné javy v Európe a spôsobujú prudký nárast poistných škôd.
Čo je to supercelárna búrka?
Na rozdiel od bežných búrok majú supercelárne búrky v sebe rotujúci stĺpec vzduchu — mezocyklón, ktorý im dáva ich silu a výdrž. Kým bežná búrka trvá len niekoľko desiatok minút, supercela môže zúriť celé hodiny a zasiahnuť obrovské územie.
Vzniká vtedy, keď sa pri zemi nachádza teplý a vlhký vzduch, zatiaľ čo vo vyšších vrstvách atmosféry je vzduch chladnejší. Navyše je dôležité aj to, aby vietor menil smer a silu s nadmorskou výškou — takéto podmienky spôsobujú atmosférickú nestabilitu a otvárajú dvere pre vznik supercely.
Najčastejšie sa objavujú v letných mesiacoch a prinášajú ničivé vetry, obrovské krúpy a prívalové dažde. Hoci sú v Európe pomerne zriedkavé, spôsobujú výraznú časť škôd spojených s búrkami.
Rastúce riziko škôd
Podľa štatistík sa v posledných rokoch výrazne zvýšil počet poistných nárokov v dôsledku silných konvektívnych búrok — vrátane superciel, veterných smrští a krupobití. V roku 2023 boli tieto búrky najdrahším typom prírodných katastrof na svete, s poistenými škodami vo výške takmer 55 miliárd eur.
Aj keď sú supercely v Európe menej časté, ich lokálne dopady bývajú zdrvujúce. V júni zasiahla obec L’Hôpital-le-Grand vo Francúzsku supercela, ktorá priniesla krúpy s priemerom až 6 cm, ničila budovy a autá. O pár týždňov neskôr zničila ďalšia supercela časť Talianska — vietor dosahoval rýchlosť takmer 100 km/h, padali stromy, poškodili sa plodiny aj železničná doprava.
Ako vedci sledujú supercely v Európe?
Doteraz bolo sledovanie supercelárnych búrok v Európe komplikované — hlavne kvôli rozdielnym radarovým systémom v jednotlivých krajinách. Vedci z Univerzity v Berne preto vytvorili vysokorozlišovací simulačný model, ktorý v spolupráci s ETH Zürich detailne mapuje vývoj búrok pomocou digitálnych techník.
Výsledky ukázali, že Alpy sú horúcim miestom výskytu superciel — priemerne ich na severnej strane pohoria zaznamenajú 38 ročne, na južnej strane až 61.
Pri globálnom oteplení o 3 °C by sa počet supercelárnych búrok v tomto regióne mohol zvýšiť až o polovicu — s výrazným dopadom na Švajčiarsko, Rakúsko, severné Taliansko a južné Nemecko. Naopak, na Pyrenejskom polostrove a juhozápade Francúzska by ich výskyt mohol klesnúť.
Čo nás čaká v budúcnosti?
Výskumníci odhadujú, že v celej Európe by sa výskyt supercelárnych búrok mohol zvýšiť o 11 %. Regionálne rozdiely ukazujú, ako rôzne môže klimatická zmena zasiahnuť jednotlivé časti kontinentu.
Záver štúdie je jasný: Európa sa musí pripraviť na častejšie a silnejšie extrémne poveternostné javy. Je nevyhnutné prispôsobiť infraštruktúru, poľnohospodárstvo, záchranné služby aj poistný systém, aby dokázali čeliť novým výzvam.
