Na miestach, kde sa ešte nedávno ozýval život – praskanie a šumenie tisícov podmorských tvorov – dnes panuje ticho. Desivé, nenormálne, neprirodzené. Tak opisujú vedci pohľad na severnú lagúnu austrálskeho útesu Ningaloo, jedného z najznámejších prírodných pokladov sveta. Tento útes, zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO, zažil niečo, čo vedci označujú za „hlboké ekologické zjednodušenie“ – čiže masívny, ničivý úbytok života.
Výsledky posledného výskumu sú alarmujúce: takmer dva z troch koralov tu neprežili extrémnu vlnu morských horúčav, ktorá zasiahla západnú Austráliu v uplynulom roku. A ak sa bude otepľovanie oceánov vyvíjať rovnakým tempom, odborníci varujú, že koralové útesy môžu byť už čoskoro len krásnou, no bolestnou spomienkou.
More sa zohrialo na hodnoty, ktoré koraly nezvládli
Oblasť Ningaloo – obľúbený raj turistov, potápačov a milovníkov prírody – zažila počas leta a jesene kombináciu extrémnych faktorov. Nad regiónom sa prehnala masívna vlna horúčav, ktorá spôsobila prudké otepľovanie vody od Ningaloo až po útes Ashmore vzdialený 1 500 kilometrov.
Keď koraly zostanú v príliš teplej vode, začnú sa brániť. Oddelia sa od rias – zooxanthel – ktoré im poskytujú farbu, energiu aj potravu. Po tomto procese, známom ako blednutie, zostane len priesvitná hmota pokrývajúca bielu kostru.
Ak sa teplota rýchlo nezníži, koraly hynú.
Oceány absorbujú až 90 % nadbytočného tepla na planéte, ktoré vzniká v dôsledku spaľovania fosílnych palív a odlesňovania. To znamená jediné – tepelného stresu bude pribúdať.
Životné útočisko? Vedci hovoria, že teraz je z neho miesto smútku
Ria Richardsová, ktorá sledovala stav útesov v spolupráci s výskumným laboratóriom Minderoo Exmouth, priznala, že pri návrate na lokalitu neskoro na jeseň dúfala v zázrak. Dúfala, že koraly, ktoré videla vybielené v marci, sa spamätali.
Realita bola brutálna.
Zo 1 600 koralov, ktoré v oblasti zdokumentovala, uhynulo približne 1 000. Na väčšinu miest zasiahla masívna úmrtnosť.
„Idete tam s malou nádejou, že sa niektoré koraly zotavili. Namiesto toho vidíte, že mŕtvych je viac, než ste si dokázali predstaviť,“ povedala pre portál The Guardian.
A to najhoršie ešte len prišlo. Priestory medzi chránenými zónami Osprey a Tantabiddi – najnavštevovanejšie turistické časti severného Ningaloo – pôsobili, akoby sa z nich vyparil život.
„Vzduchom sa neniesol žiadny zvuk. Bolo to doslova hrobové ticho,“ opísala Richardsová.
„Normálne tu počujete praskanie, tisíce zvukov rýb. Teraz tu boli spokojné len morské uhorky – požierači odpadu.“
Vedci varujú: Golfský prúd sa môže zrútiť. Hrozí nová doba ľadová?
Ekologické vymieranie koralov. A čo ďalej?
Vedci poukazujú, že strata koralov spôsobila kolaps celého ekosystému. Korelácie medzi druhmi sa rozpadávajú. Biotopy strácajú zložitosť. Biodiverzita mizne.
„Tieto koraly poskytovali domov rybám, krabom aj mäkkýšom. Bez nich sa celý systém zosype,“ vysvetľuje Richardsová.
Výskumníci si kladú aj oveľa znepokojivejšie otázky:
- Aké ďalšie druhy vymierajú súčasne?
- Koľko ekologických spojení sa prerušilo bez toho, aby si to človek všimol?
Zatiaľ na ne nepoznáme odpoveď.
Súčasť štvrtého globálneho masového blednutia – zatiaľ najhoršieho
To, čo zasiahlo Ningaloo, nie je izolovaný incident. Ide o súčasť štvrtého a doposiaľ najničivejšieho masového blednutia koralov v dejinách.
Viac ako 80 % koralových útesov vo viac ako 80 krajinách sa ocitlo v teplotách, ktoré spôsobujú blednutie. Vedci varujú, že globálne otepľovanie už posunulo tropické koralové útesy k bodu zlomu – do fázy dlhodobého úpadku.
„Koraly sú ako teplomery oceánu,“ hovorí Richardsová. „Keď blednú, je to ich spôsob, ako nám kričia, že teplota je príliš vysoká. Je to jasný signál.“ A signál je čoraz zúfalejší. Týka sa všetkých oceánov. „Je to skľučujúce,“ priznala Ria Richardsová, ktorá študuje koraly celý svoj život. „Začínam si predstavovať moment, keď z koralov a útesov zostanú už len spomienky.“
Slová, ktoré by ešte pred dvoma dekádami pôsobili prehnane dramaticky, dnes nevyznievajú ako sci-fi – ale ako triezva prognóza.
Útes, ktorý bol symbolom nádeje, teraz bojuje o prežitie
Útes Ningaloo bol dlhé roky považovaný za stabilnejší a odolnejší než mnohé iné koralové systémy. Počas predchádzajúcich blednutí preukázal schopnosť regenerácie. Tentoraz je však situácia iná.
Tepelné extrémy boli príliš dlhotrvajúce, príliš intenzívne a zasiahli príliš veľké územie. Útes, ktorý mal byť „miestom nádeje“, je dnes pre vedcov symbolom krutej reality: ak neznížime globálne emisie, prídeme o jedny z najnádhernejších ekosystémov planéty.
Pred niekoľkými rokmi vedci hovorili o budúcnosti koralov v hypotetickej rovine. Dnes sledujeme ich kolaps v priamom prenose. Ningaloo je ďalším dôkazom, že klimatická kríza nečaká, či sa rozhodneme konať. Prebieha. Každý deň.
A koraly – jedny z najcitlivejších tvorov v oceánoch – na ňu reagujú ako prvé.
