Podľa najnovších údajov európskej služby pre klimatickú zmenu Copernicus (C3S) sa rok 2025 pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky v histórii meraní. Odborníci zároveň varujú, že tieto zistenia odrážajú „zrýchľujúce sa tempo klimatickej zmeny“.
Október 2025 je tretí najteplejší mesiac v histórii meraní
Október 2025 bol podľa údajov C3S tretím najteplejším októbrom zaznamenaným na globálnej úrovni. Priemerná teplota vzduchu pri zemskom povrchu dosiahla 15,14 °C, čo je o 0,70 °C viac ako priemer za október v období 1991 – 2020. Údaje pochádzajú zo súboru ERA5, ktorý vychádza z miliárd meraní zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc po celom svete.
Služba C3S predpovedá, že rok 2025 sa takmer určite umiestni ako druhý alebo tretí najteplejší rok v histórii, potenciálne na úrovni roku 2023 (aktuálne druhého najteplejšieho), a za rokom 2024, ktorý drží rekord najteplejšieho roka.
Podľa Copernicusu zistenia jasne ukazujú, že klimatická zmena naberá na rýchlosti. Emisie zo spaľovania fosílnych palív vypúšťajú do ovzdušia skleníkové plyny, ktoré zadržiavajú teplo a spôsobujú rast globálnych teplôt. Súčasne sa v dôsledku otepľovania znižuje výskyt nízkej oblačnosti, čo ešte viac prispieva k zvyšovaniu teploty.
Blíži sa prekročenie hranice 1,5 °C
Október 2025 bol len o 0,16 °C chladnejší než najteplejší október v histórii (rok 2023) a o 0,11 °C chladnejší než október 2024. Zároveň bol o 1,55 °C teplejší ako odhadovaný priemer z rokov 1850 – 1900, ktorý sa používa na definovanie predindustriálnej úrovne. Ide tak o prvý mesiac od apríla 2025, ktorý prekročil hranicu 1,50 °C.
Hoci celý rok 2025 pravdepodobne neprekročí túto hranicu, priemerná globálna teplota za obdobie 2023 – 2025 ju už pravdepodobne prekročí. Podľa Copernicus by išlo o prvý trojročný priemer od začiatku vedeckých meraní v 18. storočí – teda od začiatku takzvaného „inštrumentálneho obdobia“.
„Sme teraz v dekáde, keď je pravdepodobné prekročenie hranice 1,5 °C. To zdôrazňuje zrýchľujúce sa tempo klimatickej zmeny a naliehavú potrebu konať,“ uviedla Samantha Burgessová, strategická líderka pre klímu v rámci Copernicus.
Najvýraznejšie otepľovanie v Európe zaznamenali v Škandinávii
Priemerná teplota nad európskou pevninou v októbri 2025 dosiahla 10,19 °C, čo je o 0,60 °C viac ako priemer z rokov 1991 – 2020. Október sa však nezaradil medzi desať najteplejších v rámci európskeho kontinentu.
Najvýraznejšie nadpriemerné teploty vzduchu v Európe boli zaznamenané v Škandinávii a na južnom Iberskom polostrove. Naopak, podpriemerné teploty sa vyskytli predovšetkým v juhovýchodnej Európe.
Mimo Európy boli najvyššie nadpriemerné teploty zaznamenané v polárnych oblastiach – najmä v severovýchodnej Kanade, v centrálnej Arktíde a vo východnej Antarktíde.
Rozsiahla oblasť s výrazne podpriemernými teplotami pokrývala južné a východné Rusko, Mongolsko, východný Kazachstan a najsevernejšie oblasti Číny.
Európa čelila rekordne vysokým teplotám morskej hladiny
Priemerná teplota morskej hladiny (SST) mimo polárnych oblastí v októbri 2025 bola 20,54 °C – tretia najvyššia hodnota pre tento mesiac v histórii meraní.
Väčšina severného Tichého oceánu zaznamenávala výrazne nadpriemerné SST, s rekordmi najmä v jeho západnej časti. Naopak, v centrálnej a východnej rovníkovej časti Tichého oceánu boli SST blízke alebo pod priemerom rokov 1991 – 2020, čo naznačuje prechod k slabým podmienkam La Niña.
Európsky sektor Arktického oceánu zaznamenal veľmi vysoké až rekordné SST, podobne ako východný Indický oceán pri pobreží Indonézie.
Antarktický morský ľad tretí najnižší v histórii
V Arktíde bola priemerná rozloha morského ľadu v októbri o 12 % nižšia než priemer, čím sa október zaradil ako ôsmy najnižší pre tento mesiac. Regionálne boli najnižšie koncentrácie ľadu v euroázijskom sektore Arktického oceánu – najmä severne od súostroví Zem Františka Jozefa a Severnaja Zemľa, kde zároveň pretrvávali veľmi nadpriemerné teploty vzduchu.
V antarktickej oblasti bola rozloha morského ľadu v októbri tretia najnižšia v histórii, so 6 % pod priemerom. Najnižšie koncentrácie ľadu boli zaznamenané v Bellinghausenovom mori a v sektore Indického oceánu, pričom druhý prípad sa zhodoval s veľmi nadpriemernými teplotami vzduchu v priľahlej oblasti východnej Antarktídy.
