Vo svojom hodnotení pokroku Európskej únie v rámci Zeleného plánu, vedci konštatujú, že Európa by mala už teraz uskutočňovať podstatné ekologické zmeny, ako uvádza portál Republico.
EÚ zaostáva v oblasti ekologických zmien
V skutočnosti musí Európa svoje úsilie v oblasti ekologických zmien urýchliť. Také je stanovisko najvyššieho poradného orgánu EÚ pre klímu.
Zatiaľ čo politici vyzývajú na pozastavenie tvorby ekologických zákonov, odvolávajúc sa na hospodárske problémy a znepokojených voličov, klimatológovia tvrdia, že Brusel a hlavné mestá EÚ musia pritvrdiť.
Vedecký poradný výbor EÚ pre zmenu klímy, zložený z 15-tich odborníkov na klímu, ktorého úlohou je poskytovať poradenstvo – na viac ako 350 stranách predložil množstvo odporúčaní pre ekologickejšie hospodárstvo a vyzval politikov k väčšiemu úsiliu.
Ak má EÚ dosiahnuť svoj cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % musí sa tempo znižovania emisií skleníkových plynov okamžite zdvojnásobiť. Toto zrýchľovanie sa už začalo, ale súčasné plány stačia len na dosiahnutie 49 – 51-percentného zníženia. Situácia vyzerá ešte horšie, pokiaľ ide o dosiahnutie zákonom stanoveného cieľa EÚ dosiahnuť do roku 2050 nulové čisté emisie.
Z nedodržania plánov by mohli byť sankcie
Za posledné štyri roky Brusel zaviedol množstvo právnych predpisov v oblasti klímy. Hlavné mestá ich teraz musia začleniť do vnútroštátnych právnych predpisov a vykonať potrebné zmeny vo svojej krajine.
Krajiny EÚ však nemajú najlepšie výsledky, pokiaľ ide o dodržiavanie termínov. V správe sa napríklad uvádza, že mnohé krajiny nedodržali minuloročný termín na predloženie návrhov svojich ďalších klimatických plánov.
Rada Európy tvrdí, že ak vlády nepredložia ekologické plány do konečného termínu v júni tohto roku mohli byť krajiny za to sankcionované, či už v podobe súdnych konaní alebo pokút.
Bude zavedená daň z mäsa?
V správe sa uvádza, že emisie z poľnohospodárstva sa za posledných 20 rokov v podstate nezmenili a EÚ nepodniká kroky správnym smerom. Poľnohospodárske dotácie stále podporujú poľnohospodárske postupy náročné na emisie, ako je napríklad živočíšna výroba, a nie sú spojené so žiadnymi cieľmi znižovania emisií.
Správa odborníkov varuje, že EÚ musí znížiť výrobu a spotrebu produktov, ako sú mäso, mliečne výrobky a vajcia, ak sa chce priblížiť k cieľom odporúčaným výborom do roku 2040. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je stanovenie cien emisií.
Avšak toto opatrenie narazilo na silný odpor priemyselných lobby a zákonodarcov.
Všetkého by malo byť menej
Spotreba mäsa je len jednou z oblastí, v ktorých by podľa vedeckého výboru mal Brusel zasiahnuť a povzbudiť Európanov k udržateľnejšiemu životnému štýlu.
„Štáty EÚ by mali intenzívnejšie stimulovať znižovanie dopytu po energii a materiáloch,“ píšu autori správy. To zahŕňa niektoré opatrenia ako napríklad využívanie existujúcich budov namiesto výstavby nových.
Správa navrhuje, že vlády by mohli zmeniť zdaňovanie, aby povzbudili ľudí k tomu, aby sa presťahovali do menších bytov, ktoré si vyžadujú menej energie na vykurovanie, keď sa ich deti odsťahujú, alebo by mohli motivovať ku kúpe menších a účinnejších elektrických vozidiel.
Európa by sa mala zbaviť závislosti na plyne
Poradný výbor tvrdí, že na splnenie klimatických cieľov musí EÚ do roku 2040 „takmer úplne ukončiť používanie uhlia a fosílneho plynu pri výrobe elektriny a tepla“, a kritizuje EÚ za jeho neochotu riešiť problém s plynom.
Avšak EÚ naďalej míňa meniaze za plyn vo forme dotácií na fosílne palivá, ktoré prudko vzrástli po energetickej kríze v roku 2022. Znižovanie dotácií je však chúlostivá záležitosť. Plánované zníženie dotácií na naftu – z rozpočtových dôvodov – vyvolalo tento mesiac celonárodné protesty u nemeckých poľnohospodárov.
