Klimatické cykly sú závažne ovplyvnené ľudskou činnosťou. Ako naznačuje nová štúdia, nová doba ľadová by sa síce mala začať v priebehu 11 000 rokov, ale emsie zo sklenníkových plynov ju môžu s najväčšou pravdepodobnosťou oddialiť až o tisíce rokov, uvádza Deutsche Welle.
S čím súvisia cykly doby ľadovej?
Vedci skúmali náklon a kolísanie obežnej dráhy, aby vyriešili problém, ktorý ich mätie už niekoľko desaťročí. Zmeny v obežnej dráhe Zeme ovplyvňujú prechody medzi dobami ľadovými a teplejšími medziľadovými obdobiami. Až doteraz im však nebolo jasné, ktoré orbitálne faktory najviac ovplyvňujú načasovanie týchto cyklov.
Vedci z Cardiffskej univerzity sledovali prirodzené klimatické cykly Zeme za posledný milión rokov a porovnali tieto údaje s variáciami v náklone, kolísaní a tvare obežnej dráhy planéty okolo Slnka.
Štúdia vedcov, ktorá bola publikovaná v časopise Science, pojednáva o poznatkoch, ako vyššie spomenuté faktory ovplyvňujú tzv. glaciálne cykly a ako ich mohli narušiť ľudia produkciou emisií zo sklenníkových plynov
„Vzorec, ktorý sme objavili, je taký konzistentný, že sme dokázali presne predpovedať, kedy sa každé medziľadové obdobie za posledný milión rokov objavilo a ako dlho trvalo,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Stephen Barker, profesor na Cardiffskej univerzite, pre AFP.
Klimatické cykly sú ovplyvňované emisiami
Zem sa za posledných milión rokov ocitla v rôznych dobách, či už v ľadových alebo teplých. Posledná doba ľadová skončila pred 11 700 rokmi. Odvtedy sa začala éra tzv. holocénu – klimatickej stability, ktorá sa popisuje ako rozkvet ľudskej civilizácie.
Už od 70. rokov 20. storočia snažia vedci určiť, kedy sa začne ďalšie glaciálne obdobie, avšak presné načasovanie je náročné na výpočet.
Kým predchádzajúce výskumy sa snažili spojiť orbitálne zmeny s konkrétnymi obdobiami, napríklad začiatkom doby ľadovej, tím Stephena Barkera sa zameral na širší pohľad. Skúmali, ako sa teploty menili v čase, namiesto toho, aby sa sústredili iba na začiatok jednotlivých glaciálnych prechodov.
Podľa vedcov každá doba ľadová za posledných 900 000 rokov nastala pri presnej kombinácii náklonu, kolísania a tvaru obežnej dráhy Zeme.
„Tento výskum potvrdzuje, že prirodzené klimatické cykly, ktoré na Zemi pozorujeme v desiatkach tisíc rokov, sú do veľkej miery predvídateľné a nie sú náhodné ani chaotické,“ uviedla spoluautorka štúdie Lorraine Lisiecki, profesorka na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare.
Bez ľudského zásahu by podľa Barkera „Zem prešla do ďalšej doby ľadovej v priebehu nasledujúcich 11 000 rokov a tá by trvala približne do 66 000 rokov.“ Avšak s hladinami oxidu uhličitého, ktoré sú dnes na najvyšších hodnotách za posledných najmenej 800 000 rokov, sa tento harmonogram dramaticky zmenil.
Ľudia vplývajú na zmeny dlhodobo
Výsledky ukazujú, že ľudia vo veľmi veľkej miere a hlavne dlhodobo vplývyjú svojou činnosťou na klimatické zmeny. Síce sa často skúmajú v rámci desaťročí, tento výskum zdôrazňuje dôsledky, ktoré sa budú prejavovať na geologických časových škálach.
Hoci sa vo všeobecnosti vníma oddialenie doby ľadovej ako pozitívny faktor, pretože by priniesla náročné podmienky pre našu civilizáciu, súčasné nekontrovovateľné emisie už spôsobujú ničivé následky, vrátane stúpajúcej hladiny morí, extrémnych poveternostných javov a straty biodiverzity.
Keďže ľudská činnosť teraz narušuje rytmy, ktoré po tisícročia riadili klímu Zeme, výskumný tím plánuje skúmať, ako pokračujúce využívanie fosílnych palív ešte viac pretvorí prirodzené klimatické cykly planéty. Štúdia naznačuje, že tento vplyv by mohol byť zásadný.
Vedci tvrdia, že ak budú emisie uhlíka pokračovať súčasným tempom, Antarktída by mohla byť bez ľadu už o 8 000 rokov, čo by viedlo k globálnemu nárastu hladiny morí približne o 70 metrov.
